imunita Imunita

Imunita - bez nej sa žije ťažko. Aby sme si ju však dokázali chrániť a udržať, musíme jej rozumieť.

Čo je vlastne imunita a prečo ju potrebujeme?

Lekári definujú pojem imunita ako odolnosť organizmu voči rôznym ochoreniam. Je to schopnosť organizmu vytvárať základnú obrannú líniu nielen proti väčšine choroboplodných mikroorganizmov, ale napríklad aj proti nádorovému bujneniu.

Imunita - obranná línia organizmu

Imunitný systém tvorí súbor buniek a orgánov, ktoré spolupracujú na obrane organizmu proti cudzorodým zárodkom. Orgány imunity sa nachádzajú v celom tele a spolu s nervovým, srdcovým, pohybovým a tráviacim systémom zaisťujú harmonickú činnosť organizmu ako celku. Imunitný systém dokáže tiež kontrolovať tvorbu a ničiť nádorové bunky.

Základom jej funkcie je zložitá a dynamická komunikačná sieť. Keď sa imunitné bunky stretnú s cudzou látkou, začnú produkovať chemické látky. No a práve tieto látky umožňujú bunkám regulovať svoj vlastný rast a správanie, zmobilizovať ďalšie bunky a nasmerovať ich na problematické, postihnuté miesta. Ak imunita zlyhá, alebo je oslabená, môžeme ochorieť - časté prechladnutia, chrípka, alergia, zápal kĺbov (artritída), no aj rakovina.

Prirodzená a získaná imunita

Akúsi prvú obrannú líniu tvorí prirodzená imunita. Je daná geneticky (nešpecifická, vrodená imunita).

Koža a sliznice sú základné bariéry s obrannou schopnosťou. Vrodená imunita umožňuje človeku brániť sa proti škodlivinám zvonku a rôznym choroboplodným zárodkom od narodenia. Prirodzenej imunite pomáhajú aj niektoré bunky v krvi, ktoré sú schopné zasiahnuť tam, kde do tela prenikne uvedenými bariérami cudzí mikroorganizmus.

Získaná imunita

Druhú obrannú líniu organizmu predstavuje získaná imunita (špecifická imunita). Formuje sa v priebehu života na základe kontaktu s cudzorodými látkami (napr. baktériami), ktoré neodstránila prvá (prirodzená) obranná línia. Fungovanie získanej imunity zaisťuje zložitá sústava buniek a rôznych látok. Akýmisi výkonnými orgánmi tohto systému sú špecializované bunky a bielkoviny tzv. protilátky.

Táto fáza nepôsobí ihneď po styku určitého antigénu s imunitným systémom, ale až po niekoľkodňovej driemajúcej fáze. A práve táto fáza je potrebná na delenie a diferenciáciu príslušných buniek a tvorbu protilátok.

Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...