Odolných baktérií voči antibiotikám je stále viac

7.10.2015

Antibiotiká patria k najdôležitejším medicínskym objavom v dejinách ľudstva. Svojou schopnosťou vyliečiť pacientov s bakteriálnymi infekciami prispeli k zásadnému zníženiu chorobnosti i úmrtnosti. Nevyhnutné sú aj pre realizáciu moderných medicínskych postupov ako transplantácia orgánov či chemoterapia. V posledných rokoch ale nebezpečne rastie rezistencia baktérií na antibiotiká.

 

Problémom užívania širokospektrálnych antibiotík v konzumnej spoločnosti je ich nadužívanie – tak v medicíne ako aj v živočíšnej výrobe. Sú relatívne lacné a ľahko dostupné. Takže sa masovo začali zneužívať aj na vírusové infekcie, proti ktorým nefungujú. Lekári ich často využívajú aj ako barličku pri neistých diagnózach. Pacienti zas často nedodržujú pokyny užívania od svojich lekárov. Navyše sa vývoj nových druhov antibiotík takmer zastavil. Logickým dôsledkom je vznik rezistencie mnohých mikróbov na antibiotiká, a to len 70 rokov od vynájdenia prvého z nich.

Lekári na celom svete tak čelia čoraz viac situáciám, keď nakazeným pacientom nedokážu plnohodnotne pomôcť a vyliečiť ich antibiotikami. Svetové zdravotnícke inštitúcie stále hlasnejšie upozorňujú politikov aj laickú verejnosť na túto hrozbu. Napríklad aj prostredníctvom aktivít ako Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách, ktorý sa uskutoční 18. novembra. Efektívne riešenie je ale zatiaľ v nedohľadne.

Čo je antibiotická rezistencia?

Baktérie sa stávajú rezistentnými, ak doteraz účinné antibiotiká postupne stratia schopnosť ničiť ich rast. Zásadným problémom je, ak sa niektoré baktérie, obvykle citlivé na antibiotiká, stávajú rezistentné v dôsledku genetických zmien. Takéto baktérie sa krížia medzi ľuďmi aj zvieratami a šíria v životnom prostredí. Ak prepuknú u človeka do choroby, tak ju predlžujú či dokonca vedú k úmrtiu.

Kedy vedie používanie antibiotík k rezistencii?

Väčšina prechladnutí a viróz je spôsobená vírusmi, proti ktorým antibiotiká neúčinkujú. V takýchto prípadoch antibiotiká ani neznížia teplotu ani neodstránia príznaky ako kýchanie a kašeľ. Napriek tomu ich mnohí pacienti od lekárov požadujú a tí im ich často predpíšu, „aby mali pokoj“. Ďalším rozšíreným faktorom je nesprávne používanie antibiotík: predčasné skrátenie liečby, svojvoľné zníženie dávky, predpísanej lekárom, nesprávna frekvencia užívania. Toto všetko spôsobí nedostatočnú hladinu lieku v organizme a napokon vytvorenie rezistencie baktérií.

Ktoré choroby sú vyvolané rezistentnými baktériami?

Multirezistentných baktérií je čoraz viac, pritom ide o druhy, ktoré spôsobujú množstvo známych infekcií: zápal pľúc, kožné infekty, zápal močových ciest, hnačky, infekcie krvného riečišťa... Nebezpečná, napríklad po chirurgickom zákroku, je aj rezistencia baktérií bežne sa vyskytujúcich v nemocniciach. Samotné prejavenie sa rezistencie závisí na druhu infekcie a zdravotnom stave pacienta.

Aké sú štatistiky spotreby antibiotík a bakteriálnej rezistencie?

Celosvetovo sa denne skonzumuje 11 až 32 antibiotika na 1 000 obyvateľov, v závislosti od krajiny. Na Slovensku je to vysoký objem – cez 20 dávok na 1000 obyvateľov, a to ide len o užívanie antibiotík mimo nemocníc. Potešujúcou správou je, že Slovensko patrí medzi 6 krajín, kde spotreba antibiotík za posledné roky mierne klesla. Avšak stále ide len o zníženie  nadpriemernej spotreby, ktorá je vyššia ako priemer krajín OECD.

Pozrime sa na niekoľko príkladov rezistencie antibiotík.

Rezistencia vo svete

  • Známy pneumokok Streptococcus Pneumoniae, ktorý je veľkou hrozbou najmä pre malé deti sa zvykne liečiť makrolidmi. Rezistencia vo svete dosahuje 8,7 % a naďalej rastie.
  • Ešte nebezpečnejšou baktériou je tzv. zlatý stafylokok, Staphylococcus Aureus. Na liečbu sa doteraz používal najmä meticilín, pri  ktorom ale rezistencia dosahuje 17,8 %.
  • Alebo vôbec najčastejšie sa vyskytujúca gram-negatívna baktéria Escherichia Coli, známejšia pod skratkou E.Coli. Doteraz používaný aminopenicilín dosahuje celosvetovo až 57,4 %-nú rezistenciu.

A čo na Slovensku?

  • Už spomínaná baktéria E.coli, ktorá sa objavuje najmä pri črevných a urologických problémoch, má u nás už viac než 25 %-nú rezistenciu na tretiu generáciu cefalosporínov.
  • Klebsiella pneumoniae zohráva významnú úlohu pri osobách so slabo fungujúcim imunitným systémom a spôsobuje zápaly močového, dýchacieho a krvného systému. Na liečbu sa používala kombinácia tretej generácie cefalosporínov, fluoroquinolone a aminoglykozidov. Avšak rezistencia už dosahuje takmer 50 %!
  • Nebezpečný Staphylococcus aureus má u nás viac než 10 %-nú rezistenciu na meticillín (tzv. forma MRSA).

Aké sú dopady častej indikácie antibiotík? Viac sa dočítate na imunoglukan.com

<--Späť na Články
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...
Čo potrebujete vedieť o alergii na zvieratá
Najproblematickejšie sú mačacie alergény nasledované psami, vtákmi a hlodavcami. Neznamená to ale, že domáceho miláčika mať nemôžeme. Najmä v prípade slabšej alergie je k dispozícii účinná liečba. Objavili sa aj informácie, že kontakt bábätka s mačkou znižuje riziko vzniku alergie v budúcnosti.
Viac informácií...
Čo (ne)vieme o histamínovej intolerancii
Histamínová intolerancia vzniká kvôli poruche metabolizmu histamínu v organizme. Táto nerovnováha vedie k množstvu symptómov, ktoré sú najčastejšie vyvolané nevhodnou stravou. Symptómy sa môžu objaviť 30 minút alebo dlhšie po konzumácii jedla. Podľa odhadov trpí histamínovou neznášanlivosťou asi 1 % populácie.
Viac informácií...