Odolných baktérií voči antibiotikám je stále viac

7.10.2015

Antibiotiká patria k najdôležitejším medicínskym objavom v dejinách ľudstva. Svojou schopnosťou vyliečiť pacientov s bakteriálnymi infekciami prispeli k zásadnému zníženiu chorobnosti i úmrtnosti. Nevyhnutné sú aj pre realizáciu moderných medicínskych postupov ako transplantácia orgánov či chemoterapia. V posledných rokoch ale nebezpečne rastie rezistencia baktérií na antibiotiká.

 

Problémom užívania širokospektrálnych antibiotík v konzumnej spoločnosti je ich nadužívanie – tak v medicíne ako aj v živočíšnej výrobe. Sú relatívne lacné a ľahko dostupné. Takže sa masovo začali zneužívať aj na vírusové infekcie, proti ktorým nefungujú. Lekári ich často využívajú aj ako barličku pri neistých diagnózach. Pacienti zas často nedodržujú pokyny užívania od svojich lekárov. Navyše sa vývoj nových druhov antibiotík takmer zastavil. Logickým dôsledkom je vznik rezistencie mnohých mikróbov na antibiotiká, a to len 70 rokov od vynájdenia prvého z nich.

Lekári na celom svete tak čelia čoraz viac situáciám, keď nakazeným pacientom nedokážu plnohodnotne pomôcť a vyliečiť ich antibiotikami. Svetové zdravotnícke inštitúcie stále hlasnejšie upozorňujú politikov aj laickú verejnosť na túto hrozbu. Napríklad aj prostredníctvom aktivít ako Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách, ktorý sa uskutoční 18. novembra. Efektívne riešenie je ale zatiaľ v nedohľadne.

Čo je antibiotická rezistencia?

Baktérie sa stávajú rezistentnými, ak doteraz účinné antibiotiká postupne stratia schopnosť ničiť ich rast. Zásadným problémom je, ak sa niektoré baktérie, obvykle citlivé na antibiotiká, stávajú rezistentné v dôsledku genetických zmien. Takéto baktérie sa krížia medzi ľuďmi aj zvieratami a šíria v životnom prostredí. Ak prepuknú u človeka do choroby, tak ju predlžujú či dokonca vedú k úmrtiu.

Kedy vedie používanie antibiotík k rezistencii?

Väčšina prechladnutí a viróz je spôsobená vírusmi, proti ktorým antibiotiká neúčinkujú. V takýchto prípadoch antibiotiká ani neznížia teplotu ani neodstránia príznaky ako kýchanie a kašeľ. Napriek tomu ich mnohí pacienti od lekárov požadujú a tí im ich často predpíšu, „aby mali pokoj“. Ďalším rozšíreným faktorom je nesprávne používanie antibiotík: predčasné skrátenie liečby, svojvoľné zníženie dávky, predpísanej lekárom, nesprávna frekvencia užívania. Toto všetko spôsobí nedostatočnú hladinu lieku v organizme a napokon vytvorenie rezistencie baktérií.

Ktoré choroby sú vyvolané rezistentnými baktériami?

Multirezistentných baktérií je čoraz viac, pritom ide o druhy, ktoré spôsobujú množstvo známych infekcií: zápal pľúc, kožné infekty, zápal močových ciest, hnačky, infekcie krvného riečišťa... Nebezpečná, napríklad po chirurgickom zákroku, je aj rezistencia baktérií bežne sa vyskytujúcich v nemocniciach. Samotné prejavenie sa rezistencie závisí na druhu infekcie a zdravotnom stave pacienta.

Aké sú štatistiky spotreby antibiotík a bakteriálnej rezistencie?

Celosvetovo sa denne skonzumuje 11 až 32 antibiotika na 1 000 obyvateľov, v závislosti od krajiny. Na Slovensku je to vysoký objem – cez 20 dávok na 1000 obyvateľov, a to ide len o užívanie antibiotík mimo nemocníc. Potešujúcou správou je, že Slovensko patrí medzi 6 krajín, kde spotreba antibiotík za posledné roky mierne klesla. Avšak stále ide len o zníženie  nadpriemernej spotreby, ktorá je vyššia ako priemer krajín OECD.

Pozrime sa na niekoľko príkladov rezistencie antibiotík.

Rezistencia vo svete

  • Známy pneumokok Streptococcus Pneumoniae, ktorý je veľkou hrozbou najmä pre malé deti sa zvykne liečiť makrolidmi. Rezistencia vo svete dosahuje 8,7 % a naďalej rastie.
  • Ešte nebezpečnejšou baktériou je tzv. zlatý stafylokok, Staphylococcus Aureus. Na liečbu sa doteraz používal najmä meticilín, pri  ktorom ale rezistencia dosahuje 17,8 %.
  • Alebo vôbec najčastejšie sa vyskytujúca gram-negatívna baktéria Escherichia Coli, známejšia pod skratkou E.Coli. Doteraz používaný aminopenicilín dosahuje celosvetovo až 57,4 %-nú rezistenciu.

A čo na Slovensku?

  • Už spomínaná baktéria E.coli, ktorá sa objavuje najmä pri črevných a urologických problémoch, má u nás už viac než 25 %-nú rezistenciu na tretiu generáciu cefalosporínov.
  • Klebsiella pneumoniae zohráva významnú úlohu pri osobách so slabo fungujúcim imunitným systémom a spôsobuje zápaly močového, dýchacieho a krvného systému. Na liečbu sa používala kombinácia tretej generácie cefalosporínov, fluoroquinolone a aminoglykozidov. Avšak rezistencia už dosahuje takmer 50 %!
  • Nebezpečný Staphylococcus aureus má u nás viac než 10 %-nú rezistenciu na meticillín (tzv. forma MRSA).

Aké sú dopady častej indikácie antibiotík? Viac sa dočítate na imunoglukan.com

<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...