Potápanie a jeho riziká pre ľudí s ochoreniami dýchacích ciest

4.7.2015

 

Potápanie, či už v mori alebo v jazerách, sa stáva čoraz populárnejším športom. Pre zdravého človeka potápanie nepredstavuje významnejšie riziko. Iná situácia nastáva v prípade, ak trpíme niektorým ochorením dýchacích ciest, srdca či prejavmi alergie.

Pre koho je vhodné potápanie? 

Potápať sa v podstate môže každý zdravý človek vo veku od cca 10 rokov. Základnou podmienkou je dostatočná úroveň fyzickej kondície a aspoň minimálny vzťah k vode. Pokiaľ ide o hornú hranicu, neexistuje presný vekový limit. Túto aktivitu zvyknú vykonávať aj 70 či dokonca 80 roční ľudia. Poznáme len dva vážne limity: kvalita dýchacích a srdcovo-cievnych funkcií.

Tlak pri potápaní

Hlavným fyzikálnym problémom pri potápaní je pôsobenie tlaku. Čím ide potápač hlbšie, tým sa okolitý tlak zväčšuje. Na úrovni hladiny mora ide o tlak jednej atmosféry, každých 10 metrov pod hladinou mora sa tlak zvyšuje. Vo vzdialenosti 10 m je tlak 2 atmosféry (t. j. dvojnásobný), na 20 metrov je tlak 3 atmosféry atď. K najväčším zmenám v tlaku dochádza v prvých 10 metroch. Preto sa na potápačských kurzoch učia adepti jednoduché techniky pre vyrovnanie tlaku v ušiach.

Zdravotné stavy, ktoré sú rizikom alebo bránia potápaniu 

V princípe možno povedať, že každé akútne či chronické ochorenie dýchacieho alebo srdcovocievneho systému je hrozbou pre bezproblémové potápanie sa. Samozrejme záleží od intenzity danej choroby. Nikdy však nie je isté, či sa choroba nečakane nezhorší práve počas potápania. K najčastejším ochoreniam, pri ktorých odporúčame zvážiť potápanie, resp. ho najprv skonzultovať so svojím lekárom patria:  

  1. astma,
  2. chronická bronchitída,
  3. epilepsia,
  4. cukrovka,
  5. dlhodobé srdcovocievne choroby ako vrodené poruchy srdca, hypertenzia, stavy po infarkte a podobne,
  6. zápal prínosových dutín, uší a chronický zápal mandlí,
  7. chrípka a prechladnutie,
  8. zápcha a iné tráviace problémy,
  9. tehotenstvo.

Predtým, ako prvýkrát skúsite potápanie, by ste sa mali zamyslieť aj nad týmito otázkami:

  1. Mali ste niekedy nevysvetlenú stratu vedomia?
  2. Zažili ste v nedávnej minulosti nevoľnosť alebo vracanie?
  3. Ktoré lieky práve užívate? Aké majú vedľajšie účinky?
  4. Trpíte pri fyzických aktivitách či športe dýchavičnosťou?

Potápanie ľudí s poruchami imunity a astmou

Všeobecne poruchy imunity nie sú dôvodom pre zákaz potápania. Avšak existujú ochorenia, ktorými imunodeficientní ľudia či alergici trpia často, a ktoré problémom môžu byť. Ide najmä o sínusitídu a astmu.

V prípade, ak trpíte akútnou či chronickou sinusitídou (t. j. zápalom prínosových dutín), tak treba potápanie veľmi dobre zvážiť z dvoch dôvodov: chladu a veľkého tlaku v dutinách počas potápania. Spolupráca týchto dvoch faktorov môže viesť k rozšíreniu priestoru pre pôsobenie vírusov či baktérií, a teda k zhoršeniu už tak nepríjemného ochorenia. V prípade akútnej sinusitídy sa neodporúča potápať vôbec, pri chronickom ochorení zvážte jeho rozsah a tomu prispôsobte intenzitu potápania.

Pokiaľ ide o astmu a potápanie, táto téma je dlhodobo diskutovanou medzi odborníkmi a definitívne odporúčanie ešte neexistuje. Každá krajina k tomuto problému pristupuje inak. Napríklad vo Veľkej Británii majú dobre nastavení astmatici povolené potápať sa za predpokladu, že:

  1. nemajú nutnosť použiť bronchodilatanciá častejšie než raz za 48 hodín;
  2. nemajú astmu vyvolanú chladom či cvičením.

Naopak v Austrálii musia potápači pred získaním osvedčenia preukázať spirometriou, že netrpia astmou.

Existuje viacero dôvodov, prečo môže byť potápanie rizikové pre astmatikov. Zúžené priedušky napríklad horšie dýchajú v dýchacích prístrojoch kvôli zvýšenému vnútornému odporu a vyššej hustote dýchacieho plynu. Taktiež astmaticky záchvat vyvolaný chladom stlačeného vzduchu by pravdepodobne bol nezvládnuteľnou situáciou.

Odporúčania pre ľudí s ochoreniami dýchacích orgánov

V prípade, ak astmatici a ľudia s inými pľúcnymi chorobami majú záujem o potápanie, mali by:

  1. mať normálne parametre spirometrie v pokoji, aj v reakcii na cvičenie či chlad,
  2. mať astmu či chronickú bronchitídu dobre kontrolovanú liekmi,
  3. sa vyhnúť potápaniu, ak práve zažívajú zhoršenie stavu, užívajú antibiotiká či v posledných dňoch potrebovali záchranný inhalátor.

Ľudia, ktorí v minulosti prekonali arteriálnu embóliu, trpia emfyzémom či prekonali pneumotorax by sa mali potápaniu radšej vyhnúť úplne.

doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA
Autor článku:
doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA
klinický imunológ, alergológ, pediater
<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...