Ako využiť letné slnko pre naše zdravie?

19.6.2015

 

Veta „Slnko je základom pre naše zdravie.“ zaznieva pomerne často. Avšak prečo je tomu tak? Tejto téme sme sa na našich stránkach venovali zatiaľ iba okrajovo. Opaľovacia sezóna je tu, a preto je najvyšší čas pozrieť sa na túto tému bližšie. Vybrali sme pre vás 15 najdôležitejších tém, ktoré by ste o vplyve slnka a slnení mali určite vedieť. Ak budete mať ďalšie otázky, napíšte nám ich do Poradne.

1. Čo je vlastne slnečné žiarenie?

Slnečné žiarenie, ktoré dopadne na Zem sa delí na viditeľné (asi 50 %-ný podiel), infračervené (asi 45 %-ný podiel), ultrafialové žiarenie typu A (UVA, 4,75 %-ný podiel) a ultrafialové žiarenie typu B (UVB, 0,25 %-ný podiel).

2. Aké sú klady a zápory UVA a UVB žiarení?

UVA lúče aktivujú v koži melanín, ktorý v nej už vznikol v minulosti. Výsledkom je tzv. skoré hnednutie pokožky, ku ktorému ale nedochádza u ľudí s kožným fototypom I. UVA má na jednej strane pozitívny vplyv na imunitu kože, čo sa využíva pri liečbe niektorých kožných chorôb, ale dokáže vyvolať aj abnormálnu rakovinotvornú reakciu.

Pozitívom UVB žiarenia je opálenie pokožky a tvorba vitamínu D. Podnecuje tiež „výrobu“ nového melanínu (tzv. neskoré hnednutie kože), ktoré sa prejaví až 2. deň po prvotnom opálení. Jeho zásadným negatívom je hlavný podiel na rozvoji rakoviny kože.

3. Aké fototypy ľudskej kože poznáme?

Typ pleti

Charakteristika pleti

Označenie

Reakcia na spálenie slnkom

FOTOTYP I

Nápadne svetlá koža, silné pehy, modré oči, ryšavá farba vlasov

Keltský typ

Bolestivé spálenie, začervenanie pokožky, koža nezhnedne

FOTOTYP II

Svetlá koža, svetlé vlasy, modré alebo zelené oči

Európan so svetlou pleťou

Bolestivé spálenie, začervenanie, koža občas zhnedne

FOTOTYP III

Svetlo hnedá pleť, pehy, tmavohnedé vlasy, šedé alebo hnedé oči

Európan s tmavou pleťou

Mierna reakcia, spálenie zriedka

FOTOTYP IV

Tmavá pleť, tmavohnedé oči aj vlasy

Stredomorský typ

Spálenie vôbec nie

 

4. Naozaj spôsobuje nesprávne alebo priveľké opaľovanie rakovinu kože?

Tento fakt bol vedecky potvrdený už v roku 1987. Dokazujú ho aj epidemiologické čísla. Podľa nich nemelanómová kožná rakovina sa viac rozvíja u ľudí vystavených častejšie slnku, teda u ľudí s vidieckym zamestnaním než u tých, ktorí pracujú v budovách. Taktiež je potvrdené, že čím menej má človek pigmentácie (je nižší fototyp), tým má väčšie riziko vzniku rakoviny.

5. Prečo je slnečné žiarenie dôležité pre naše zdravie?

Základom pre pobyt na slnku je správna miera a ochrana. Ak dodržíme nižšie uvedené pravidlá pre pobyt na slnku, tak jeho žiarenie nám prinesie len pozitíva. Vyvoláva napríklad tvorbu hormónu šťastia – seratonínu, a tým zlepšuje psychický stav. Pôsobí uzdravujúco aj pri mnohých kožných ochoreniach. Asi najvýznamnejším jeho prínosom je podnecovanie organizmu k tvorbe vitamínu D.

6. Prečo je vitamín D taký dôležitý?

Donedávna sa myslelo, že vitamín D má význam iba pre zdravý vývoj kostí. Postupne sa však vynárajú ďalšie vedecké dôkazy o tom, že vitamín D je oveľa dôležitejší. Na svedomí má aj prevenciu rakoviny vnútorných orgánov, ochorení srdcovocievneho systému, hypertenzie, sklerózy, ale aj reguláciu celého imunitného systému!

7. Ako pomáha vitamín D našej imunite?

Správna hladina vitamínu D v organizme je ešte predmetom diskusie odborníkov. Avšak už teraz je isté, že jeho nedostatok zvyšuje citlivosť organizmu na rakovinu, a to rôznych typov. Zároveň ovplyvňuje jeho schopnosť zareagovať na infekcie – vírusového aj bakteriálneho charakteru. Posilňuje imunitný systém  a aktivuje hlavne vrodenú imunitu a NK bunky – teda „prirodzené zabíjače“. Pôsobí antikarcinogénne, pretože čiastočne zabraňuje deleniu rakovinových buniek, predovšetkým v prípade prostaty, hrubého čreva, rakoviny kože a prsníka a vyvoláva niekedy dokonca až ich smrť. Nedostatok vitamínu D v krvi vedie k neaktivácii T-lymfocytov, imunitných buniek, ktoré majú na starosti boj proti cudzím patogénom. Vitamín tiež obmedzujerozvoj autoimunitných ochorení, akým je napríklad diabetes.

8. Koľko množstva vitamínu D potrebujeme?

U osôb s fototypom III stačí každodenné ožiarenie po dobu 3 až 8 minút poludňajším slnkom počas apríla až októbra na cca 25 % nášho telesného povrchu. Vitamín D vzniká rýchlejšie u osôb s nižším fototypom. Takže o dôvod viac, aby to „svetlejší“ ľudia nepreháňali s opaľovaním. Na dávkovanie slnečného žiarenia má tiež vplyv oblačnosť, ozónová vrstva i vek. Napríklad u staršieho človeka je pokožka tenšia a má 4 až 5-krát menšiu schopnosť vytvárať vitamín D ako u človeka vo veku 30 rokov.

9. Ako sa správne vystavovať slnku a opaľovať?

Základom je nepohybovať sa na letnom slnku medzi 10. hodinou dopoludnia až 15. hodinou popoludní. Nemožno sa spoliehať na oblaky, ktoré môžu prepúšťať až 90 % slnečného žiarenia.

Navyše intenzita UV žiarenia stúpa nadmorskou výškou (každých 300 metrov stúpne o 4 %), zemepisnou šírkou či ročným obdobím.

Opaľovacie krémy s ochranným faktorom podľa svojho fototypu nakupujte len v lekárňach. Aj keď sú trochu drahšie, majú neporovnateľne vyšší ochranný prínos než bežné krémy. Na obale by malo byť vždy vyznačené, že chránia nielen pred UVB žiarením, ale aj UVA. Krém si natrite asi 20 minút pred tým, než pôjdete na priame slnko a nevtierajte ho do pokožky príliš silno.

Na bežný pobyt v meste si zadovážte denný krém s ochranným faktorom SPF 15 až 20. Natrite si ním všetky odhalené časti tela. Ak máte po opaľovacom kréme podráždenú pokožku, skúste krémy s minerálnou alebo fyzikálnou ochranou, ktoré nespôsobujú alergie. Ak sa chcete pekne opáliť, konzumujte 2 týždne pred a počas dovolenky betakarotén (prírodné zdroje: mrkva, paprika, marhule, dyňa). Výsledkom bude krajšie opálenie pri kratšom pobyte na priamom slnku.

Nezabúdajte ani na ochranu kože po vystavení sa slnenčnému žiareniu. Pomôcť vám môže niekoľko prípravkov na upokojenie spálenej pokožky.

10. Môžu sa slniť malé deti?

Malé deti by sa mali od narodenia vyhýbať zámernému slneniu, mali by byť vhodne oblečené a používať opaľovacie krémy s vyšším ochranným faktorom. Vedci zistili, že človek sa zaťaží do 18. roku života až 80 % celoživotnej dávky slnečného žiarenia. Výsledkom môže byť rakovina kože v dospelosti. Deti majú vnímavejšiu pokožku voči slnku a nedozretú schopnosť pigmentácie. Preto u nich dochádza k hlbšiemu prieniku UV žiarenia. Deti do 1 roku by sa na priamom slnku nemali vôbec objavovať a deti do 3 rokov len výnimočne a natreté ochranným krémom.

11. Ako je možné, že sa pri mori vždy spálim a priateľka nie?

V takomto prípade ste pravdepodobne fototyp I alebo II a vaša priateľka fototyp III alebo IV. Takže vy by ste na priame slnko nemali chodiť skoro vôbec a vaše opaľovacie krémy by mali mať ochranný faktor viac ako 30+, ideálne 50+.

12. Je vhodné navštevovať soláriá?

Keďže nie je vhodné vystavovať sa nadmerne slnečnému žiareniu, netreba to preháňať ani so soláriami. Na jednej strane môžu počas zimy nahradiť chýbajúci vitamín D. Na druhej strane je ale dokázaný ich rakovinotvorný vplyv pre nadmerné UV žiarenie. V niektorých krajinách ako Francúzsko dokonca preto zvažovali ich zákaz. V iných, ako Nemecko, zase návštevníci musia podpisovať reverz. Problémom je aj kvalita UV prístrojov v soláriách. Podľa nedávneho amerického prieskumu bolo až 80 % UV zdrojov nevhodných.

13. Na priamom slnku trpím alergiou na slnko. Ako si viem pomôcť?

Takzvaná alergia na slnko je nepravou alergiou. Odborníci ju nazývajú svetelnou urtikáriou alebo  polyformnou svetelnou dermatózou. Príčina nepríjemných vyrážok, vyhádzania sa, akné či ekzému sa skrýva v precitlivenosti našej pokožky, ktorá takto môže reagovať na UVA žiarenie. Niekedy ide aj o kombináciu UV-žiarenia a drogistických prípravkov, liekov či potravín (opaľovacie krémy, citrusy, antibiotiká, sedatíva a podobne).

Prevenciou „alergie“ na slnko je otužovanie pokožky slnkom spolu s užívaním betakaroténu už od jari. Koža si tak postupne zvyká na stále vyššie dávky slnka, až prestane reagovať podráždene. Pomôcť jej pritom môžu aj krémy s tzv. biologickou bunkovou ochranou, ktoré si natierame aspoň niekoľko týždňov pred dovolenkou a antihistaminiká.

14. Môže slnko ohroziť aj oči?

Jednoznačne áno. Výskumy ukázali, že UV žiarenie zvyšuje pravdepodobnosť vzniku niektorých druhov šedých zákalov. K ďalším slnkom spôsobeným očným ochoreniam patrí pterygium (tkanivový výrastok), rakovina kože okolo očí, najmä melanóm a degenerácia makuly. Melanóm sa vyskytuje viac u modrookých ľudí než hnedookých. Riziko vzniku takýchto problémov sa zmenší pri používaní slnečných okuliarov alebo kontaktných šošoviek, ktoré majú ochranu UV 400.

15. Čo mám robiť, ak sa spálim?

Pokožku osprchujte vlažnou vodou. Ochladzujte ju uterákom namočeným v chladnej vode. Neodporúča sa ľad ani príliš studená voda. Po prvotnom upokojení pokožky počas najbližších dní viackrát natierajte popálené miesta telovým mliekom s vitamínom E a aloe vera. Mlieko má regeneračné účinky a bráni zošupinovateniu pokožky. Na poškodenú a problematickú kožu je vhodný aj Imunoglukan P4H® krém. Svojimi upokojujúcimi, regeneračnými a hydratačnými účinkami dokáže uľaviť a pomôcť aj pri ťažkostiach spojených s nadmerným opaľovaním.

 

 

Autor: MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., klinický imunológ a alergológ

<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...