Desatoro pre správne fungovanie detskej imunity

12.6.2012

 

Čoraz viac detí trpí opakujúcimi sa infekciami dýchacích ciest, máva zapálené mandle, chronicky zapálené nosné dutiny či kašeľ. Problémom je aj nárast rôznych chronických ochorení ako alergie či astmy. Pokiaľ nejde o dedične spôsobené problémy, treba za nefungujúcim imunitným systémom hľadať nevhodný životný štýl.

Ako teda zlepšiť stav imunity u našich detí? Dajme bokom ťažšie poruchy imunity, keď musí nastúpiť cielená imunologická podpora, a pozrime sa na to, ako si pri mierne zníženej funkcii imunitného systému pomôcť bez liekov.

Prikázanie prvé: Dostatok spánku

Kvalitný spánok, ako regeneračný mechanizmus číslo jeden, je absolútne nevyhnutný pre správne fungovanie imunity. Aj keby ste splnili všetkých zvyšných 9 prikázaní, nemusí to stačiť pre obnovu imunity, ak nebude dieťa kvalitne a dostatočne dlho spať.

V otázke dĺžky spánku nie sú odporúčania odborníkov úplne jednoznačné, ale uznávaný konsenzus je, že deti mladšie ako 12 rokov by mali spať okolo 10 hodín. V prípade jedno až trojročných detí by malo ísť o 12 až 14 hodín a najmladší potrebujú 14 až 15 hodín. Rovnako ako dĺžka je dôležitá aj kvalita spánku, ktorá by mala byť podporená viacerými opatreniami ako nejesť ťažšie jedlá 2 hodiny pred uložením na spánok, nepozerať filmy či nehrať rôzne PC hry s emočne náročnejším obsahom a podobne.

Prikázanie druhé: Kvalitná a pestrá strava

Vhodné stravovanie patrí k druhému „must“ pri podpore imunity. Je to logické – imunita je silne previazaný systém jednotlivých orgánov, tkanív a buniek v tele, takže ak dieťaťu chýbajú niektoré minerály či vitamíny, nemôže systém správne pracovať. Okrem všeobecných odporúčaní pre stravovanie v zmysle veľa zeleniny, ovocia, rýb a strukovín, obmedzene mliečne výrobky a málo červeného mäsa, sladkostí a „tučných“ jedál, poznáme aj niektoré potraviny podporujúce ešte o krôčik viac samotnú imunitu.

Medzi takéto druhy ovocia a zeleniny patria tie, v ktorých nájdeme zvýšený podiel látok ako karotenoidy, vitamín C, vitamín B6 či omega-3 esenciálne mastné kyseliny. Preto nezabudnite konzumovať na dennej báze striedavo mrkvu, fazuľu, brokolicu, cesnak, morské ryby, mango, špenát, pomaranče, kapustu, sladké zemiaky, banány, jahody a tekvicu. Okrem tvorby bielych a červených krviniek a protilátok proti prenikaniu vírusov vás ochránia aj pred ochoreniami srdca či rakovinou.

Aké dávky vitamínov a minerálov sú vhodné? Zabudnime na kult umelých vitamínových prípravkov, ktorých efekt je podľa vedeckých štúdií diskutabilný. Napríklad taký vitamín C sa najúčinnejšie získava z plodov rastlín a postačuje ho 200 miligramov denne, čo je okolo šiestich porcií ovocia či zeleniny denne.

Prikázanie tretie: Vyhnime sa zabijakom imunity

Poznáme 4 tichých zabijakov nielen pre našu imunitu, ale aj celkové zdravie:

  • potraviny čisto na báze bielej múky– prípadne ešte skombinované s nezdravými tukmi a cukrami ako biely chlieb, ne-celozrnné cestoviny, biele pečivo, ale aj rafinovaná biela ryža a podobne dlhodobo, a pritom nenápadne poškodzujú naše zdravie. Nevadí, ak sú zastúpené v malom množstve, ale určite by nemali tvoriť základ detského stravovania;
  • rafinovaný cukor – priemerný Američan skonzumuje denne asi 22 čajových lyžičiek pridaného cukru, teda viac než trojnásobok odporúčanej dávky. V Európe to nie je o nič lepšie. Dôsledkom je nielen zvýšená telesná hmotnosť, a to už u malých detí, ale aj nenápadná likvidácia imunitného systému. Rafinovaný cukor totiž spôsobuje výkyvy cukru v krvi, čo zas ohrozuje biele krvinky, ktoré sú prvou líniou ochrany pred nachladnutím;
  • fajčenie– a v prípade domácností s malými deťmi skoro nezáleží či aktívne alebo pasívne – preukázateľne ničí slizničnú imunitu na našich dýchacích cestách aj v črevách. Výsledkom je chronický kašeľ, väčšia chorobnosť aj neduživosť takto ohrozených detí;
  • antibiotiká – sú na jednej strane úžasným darom vedcov pre ľudstvo, ale na druhej strane dokážu ublížiť imunitnému systému. Na čom skutočne záleží, to je správna miera pri ich užívaní. Antibiotiká ničia baktérie hlava-nehlava, teda aj tie prospešné. Preto ich užívajme opatrne a hneď po ich dobratí nasaďme nášmu dieťaťu mesačnú probiotikovú kúru.

Prikázanie štvrté: Nepreháňajme to s hygienou

Ako sme spomínali v májovom článku, v skutočnosti len máloktoré tzv. zlé baktérie sú naozaj zlé. Imunita je celotelový previazaný systém, ktorý ešte dostatočne nepoznáme a názory, ktoré platili pred 30 rokmi sa v súčasnosti už môžu považovať za prekonané. Takýmto prípadom je aj varovanie voči extrémnej hygiene a izolácii našich detí pred kontaktom s cudzími baktériami. Preto poskytnime deťom vyvážený kontakt aj so „znečisteným“ prírodným svetom.

Prikázanie piate: Pohyb, cvičenie a pobyt pri mori

Netreba veľa – dospelý človek by si mal nájsť tých 30 minút denne pre aktívny pohyb so zvýšenou srdcovou frekvenciou. Imunitný systém aj celý organizmus sa za to už po niekoľkých mesiacoch poďakuje. O to viac potrebujú aktívny pohyb naše deti. Nezáleží, či ide o aktívnu chôdzu, beh, bicyklovanie, plávanie či iný aeróbny šport, podstatná je pravidelnosť. Výskumy totiž ukazujú, že pravidelné cvičenie zvyšuje počet prirodzených protilátok u dospelých aj deťoch.

Výborným priateľom pre detskú imunitu je tiež pravidelný pobyt pri mori. Ideálne sú oblasti s čistou prírodou aj ovzduším, kde je znížený vplyv alergizujúcich látok, napríklad pri chorvátskom či gréckom mori. Morom jodizovaný vzduch pôsobí povzbudzujúco pre sliznice v dýchacích orgánoch a morská voda zas lieči ekzémy.

Prikázanie šieste: Otužujme sa chladnou vodou aj vzduchom

O otužovaní sme už v minulosti na našich stránkach písali. Jedna vec je poloprofesionálne otužovanie v ľadovej vode či aktívne saunovanie. Avšak snáď ešte dôležitejšie je otužovať naše deti obyčajnou, za to pravidelnou sprchou vlažnou vodou, plávaním v jazere, hrou v potoku či v mori. Počas jesene a zimy je zas rovnako dôležité chodiť pravidelne na prechádzky, aj keď sú mierne mrazy či sychravé počasie. Pri dobrom oblečení nehrozí žiadne prechladnutie, naopak, detské sliznice každou takouto skúsenosťou získavajú lepšiu odolnosť.

Prikázanie siedme: Slniečko lieči

Je známe, že ľudia v našej zemepisnej šírke majú problém s dostatočnou hladinou vitamínu D. Látka, ktorá je kľúčová pre správne fungovanie mnohých orgánov vrátane imunity. Je dokázané, že ak nám chýba v tele vitamín D, máme až o 40 % väčšiu šancu, že prechladneme. Riešením je pravidelný pobyt na slnku. Pre získanie dostatku vitamínu D postačuje 10 až 15 minút na slnku v čase od 10.00 do 17.00 medzi marcom až októbrom. Samozrejme sa nezabudnime poriadne natrieť pred UV žiarením. Počas jesene a zimy zas musíme tento vitamín dopĺňať potravinami, najlepšie morskými rybami.

Prikázanie ôsme: Vypustime zo života stres a „depky“

Áno, ľahšie sa to napíše ako zrealizuje, špeciálne v tejto vystresovanej dobe, v ktorej sa kladie dôraz najmä na výkon. Avšak fakty, ktoré sme spomenuli aj v našom januárovom článku, sú jasné: menej stresu preneseného z práce do domácnosti, menej trápenia sa zo zlých známok, výčitiek voči sebe aj druhým a viac smiechu odľahčia aj imunitný systém, bez ohľadu na to, či ide o dieťa alebo „dospeláka“.

Prikázanie deviate: Dojčíme, dojčíme, dojčíme

Materské mlieko obsahuje okrem rastových látok aj materské imunitné protilátky. Tie bábätko dočasne, počas prvých mesiacov života, chránia pred nájazdmi bacilov a pomôžu imunitnému systému naštartovať sa. Preto napríklad Americká pediatrická akadémia odporúča mamičkám dojčiť aspoň po dobu jedného roka. Ak to nie je možné, odporúča sa dojčiť po dobu aspoň štyroch až šiestich mesiacov.

Prikázanie desiate: Skoré zachytenie alergie, intolerancie, astmy či chronickej bronchitídy

Ak necháme dlhodobo pôsobiť rôzne alergie, potravinové intolerancie, celiakiu, ekzém, astmu či chronický zápal priedušiek bez toho, aby boli zachytené odborníkom a správne liečené pomaly, ale isto tým likvidujeme aj našu imunitu. Nezachytenie týchto chorôb vedie k zvýšenej chorobnosti a s ňou spätému nadmernému užívaniu antibiotík a ďalších liekov. Spôsobujú tiež pomalé preťaženie až nezvratné poškodenie vnútorných orgánov, slizníc a tkanív, a v neposlednom vyvolávajú aj trvalý stres a depresiu. Preto ak kašeľ či alergické prejavy trvajú viac ako mesiac, odporúčame navštíviť odborníka.

Dobrými radami by sme dokázali zaplniť desiatky strán. Avšak skúsme sa držať aspoň týchto 10 základných krokov a výsledky sa určite dostavia.

 

Autor: doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD. et PhD., MBA, klinický imunológ, alergológ, pediater

<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...