Žihľavka – častý kožný problém nielen u detí

8.5.2014

 

Priebeh urtikárie je podobný reakcii po kontakte so žihľavou. Odtiaľ pochádza aj laické pomenovanie tohto ochorenia: žihľavka. V skutočnosti ide o pomenovanie širokej škály ochorení rôzneho pôvodu s rovnakými príznakmi, ktoré najmä v chronickej forme majú značný vplyv na kvalitu života.

Urtikária je choroba s charakteristickým rôznorodým výsevom tzv. urtík na koži. Príčin tohto výsevu poznáme mnoho, a táto rôznorodá etiopatogenéza vedie aj k rôznemu priebehu ochorenia. Odhaduje sa, že takmer 25 % ľudí už urtikáriu počas života prekonalo aspoň jedenkrát.

V mieste urtiky vzniká najprv začervenanie so svrbením, neskôr vyvýšený kožný opuch bledoružovej až sýtočervenej farby a polotuhej konzistencie, niekedy s bledým centrom. Urtikáriu môže sprevádzať aj opuch podkožného tkaniva ako intenzívna alergická reakcia I. typu v miestach s jemnou kožou. Podľa priebehu urtikáriu delíme na akútnu a chronickú.

Akútna žihľavka

Poznáme veľké množstvo potenciálnych príčin akútnej urtikárie, ktorá je vôbec najčastejšou formou žihľavky. Môže ísť napríklad o bakteriálne, vírusové, mykotické a parazitárne infekcie (40 % prípadov). Žihľavku tiež môžu vyvolať lieky (napríklad antibiotiká), potraviny (orechy, mlieko, arašidy, vajcia, morské ryby) alebo poštípanie hmyzom. Až u 85% prípadov sa nepodarí zistiť skutočnú príčinu.

Prejavy akútnej žihľavky sa objavia náhle a zvyčajne vymiznú do 3 až 6 týždňov. Vyskytuje sa najmä u detí, ale aj u dospelých, väčšinou raz za život. Takmer 15 % ľudí prekonalo túto formu žihľavky aspoň raz v živote, a to najčastejšie medzi 20. – 40. rokom života.

Chronická urtikária

Ide o stav, keď výsev urtík trvá viac než 6 týždňov, zvykne pretrvávať mesiace aj roky. Rozšírenosť  chronickej urtikárie v bežnej populácii je do 4 %. Prejavuje sa buď ako dlhodobý stav bez prerušenia, alebo v krátkych časových obdobiach ako recidivujúca forma. Prejavy chronickej urtikárie sú takmer zhodné s akútnou. Výsev ale býva nepravidelný, vzhľad prejavov, čo sa týka veľkosti a farby býva rovnaký.

Pôvod chronickej urtikárie je často neobjasnený – zo známych príčin môže ísť napríklad o prítomnosť tzv. fokálnej infekcie, o poruchy zažívacieho traktu, neobjasnenú kvasinkovú alebo mykotickú infekciu, či parazity. Častá je najmä autoimunitná príčina (viac než 50 % zo všetkých chronických urtikárií).

Riziká urtikárie

Žihľavka, najmä v chronickej forme, je pomerne vážne systémové ochorenie, ktoré sa dotýka aj iných orgánových systémov. Okrem spomínaného opuchu mäkkých tkanív podkožia postihuje aj vnútorné orgány. Prepojenie bolo potvrdené aj s opuchmi kĺbov, hnačkami či astmatickými záchvatmi. V prípade agresívneho výsevu urtík sa môžu u postihnutého pacienta objaviť až šokové prejavy a záchvaty dýchavičnosti.

Diagnostika žihľavky

Základom diagnostiky je posúdenie typických svrbivých urtík na koži, prípadne edémov (opuchov) mäkkých tkanív. Dermatológovia v spolupráci s imunológmi a ďalšími odborníkmi sa v prvom rade snažia vypátrať spúšťaciu príčinu urtikárie. Samozrejmosťou sú okrem získania anamnézy, aj zápalové, hematologické a biochemické vyšetrenia vrátane mikrobiologického a parazitologického vyšetrenia.

Liečba urtikárie

Hlavným cieľom je eliminovať spúšťací faktor, ak sa ho podarí objaviť. Proti účinkom histamínu sa používa štandardná symptomatická liečba na báze antihistaminík, aj ich kombináciami. Zvykne sa siahať aj po antagonistoch leukotriénových receptoroch, v krajných prípadoch aj po kortiko-steroidoch. Najzložitejšia a menej úspešná je liečba chronickej žihľavky. V tomto prípade sa úspech môže dosiahnuť kombináciou preparátov podľa typu urtiky. Dôležitý je najmä individuálny prístup.

MUDr. Vladimír Flimer
Autor článku:
MUDr. Vladimír Flimer
kožný lekár, dermatovenerológ
<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...