Zdravotné riziká extrémnych horúčav a klimatizácie

24.7.2012
 

Pozor na tropické podnebie v zahraničí (aj u nás)

Európska vlna horúčav v roku 2003 spôsobila viac ako 35 000 zbytočných úmrtí. V Austrálii zomrie viac ako 1 120 ľudí ročne na následky extrémnych horúčav. Tieto čísla ukazujú, že extrémne teploty netreba podceňovať. Inšpiráciu na správnu prevenciu hľadajme v skúsenostiach z tropických krajín. Tie nám hovoria, že najčastejšou príčinou úmrtí, súvisiacich s vlnou horúčav je prehriatie a dehydratácia. Najviac ohrození sú starší ľudia, malé deti, ľudia s chronickými chorobami a ľudia bývajúci vo veľkých mestách s nekvalitným ovzduším.

Pre úspešné zvládnutia pobytu v krajine s horúcim podnebím nesmieme podceniť aklimatizáciu. Počas nej by sme mali obmedziť námahu, mať dostatočný prísun tekutín a neužívať alkoholické nápoje. Plnú aklimatizáciu dosiahneme po 2 týždňoch. Keďže sa v týchto krajinách v podstate neustále potíme, treba piť malé, ale pravidelné dávky, pričom netreba čakať až na pocit smädu.  Pijeme najmä stolné minerálne vody, bylinné i ovocné čaje či riedené ovocné a zeleninové šťavy, ktoré by nemali byť ľadovo chladné, ale iba vlažné.

K preventívnym zásadám cestovateľa do horúcich krajín patria:

  1. nosíme pohodlné oblečenie svetlej farby, ktoré dostatočne prepúšťa vzduch,
  2. vyberáme si iba ľahko stráviteľné jedlá, vyhýbame sa tučným pokrmom a pijeme iba málo alkoholu,
  3. fyzicky náročnej činnosti a športu sa venujeme iba ráno a večer,
  4. vetráme iba ráno a večer, pričom okenice zatvárame a  žalúzie zaťahujeme skôr, než nám vyhreje byt slnko,
  5. pokiaľ nemáme klimatizáciu, použijeme aspoň ventilátor,
  6. v prípade naozaj extrémnych teplôt využijeme na dočasný pobyt klimatizované miestnosti vo verejných budovách,
  7. niekoľkokrát denne sa sprchujeme,
  8. denný príjem tekutín by mal presiahnuť 3 litre.

Zdravotné riziká pri využívaní klimatizácie

Prvá klimatizácia bola spustená už v r. 1929 v USA. Vtedy ešte jej tvorcovia netušili, že klimatizácie budú okrem vytvárania príjemného pocitu chladu aj zdrojom vážnych zdravotných rizík. K najvýznamnejším patrí:

  1. spomalenie riasinkového epitelu na dýchacích cestách a následné prechladnutia a chrapot až po stratu hlasu,
  2. rozšírenie rôznych mikroorganizmov, ktoré kolonizujú klimatizačné zariadenie, čím sa baktérie a vírusy pohodlne rozšíria po celej budove.

Značným problémom je aj opakované prechádzanie z vychladenej miestnosti (či auta) do tepla a naspäť, čo extrémne zaťažuje srdcovocievny a imunitný systém. Výsledkom môže byť kolaps organizmu. Málokto si uvedomuje dosah takéhoto nárazového procesu schladzovania na náš organizmus. Po niekoľkých týždňoch intenzívneho používania „klímy“ sa môže objaviť točenie hlavy, vyššia chorobnosť v zmysle  - bolestí  hrdla, zápalov dutín, kašľa, zväčšenia uzlín. Môžu nastúpiť  bolesti chrbtice, či časté zápaly močových ciest.

Okrem ochorení dýchacích ciest, bolestí hlavy, prechladnutia chrbtice a podobne, môžeme ľahko získať aj zápal stredného ucha, spojiviek a iných ochorení očí a uší. Veľmi negatívny vplyv má najmä na alergikov. Prúdením vzduchu z ventilácie sa rozhýbu čiastočky prachu, ktoré obsahujú rôzne druhy baktérií.

Veľkým rizikom je vystavovať deti klimatizovaným priestorom. Deťom sa totiž imunitný systém ešte len dotvára a mohlo by to znamenať jeho vážne ohrozenie. Klimatizačné zariadenia sa však stále rýchlo vyvíjajú, preto je veľmi dôležitý jeho výber. Najviac ochorení bolo doposiaľ zistených pri používaní zariadení, ktoré fungujú na vodnom princípe. Najdôležitejšie je však poznať vlastný zdravotný stav, reakcie svojho tela a neprekračovať hranice jeho možností. Žiaľ, mnohí to zistíme až vtedy, keď už niečo nie je v poriadku.

Aké sú pravidlá pre pobyt v klimatizovaných priestoroch?

  1. Rozdiel medzi vonkajšou teplotou a teplotou vnútorného prostredia by nemal prevyšovať 5 – 6 °C. Platí to tak pre miestnosti, ako aj dopravné prostriedky.
  2. Prebývame výlučne na miestach, kam nie je privádzaný studený vzduch z klimatizácie.
  3. Ľudia s poškodeným imunitným systémom a alergici by mali pobyt v klimatizovaných priestoroch minimalizovať, a to najmä z dôvodu rozvírenia prachu s roztočmi.
 

Autor: MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., klinický imunológ a alergológ

<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...