Vplyv zmien počasia na našu imunitu

7.4.2015

Zmeny počasia mávajú väčší dopad na naše zdravie, než si pripúšťame. Dokážu ovplyvniť nielen imunitný systém a pridružené zdravotné komplikácie ako alergiu, astmu či autoimunitné problémy, ale napríklad aj srdcovo-cievny systém, krvný tlak, diabetes či dokonca stav depresie.

Klimatické zmeny a globalizácia – zásadný faktor pre naše zdravie

Aj keď si to na Slovensku priznávame len pomaly, žijeme vo svete závažných klimatických zmien. V kombinácii so značnou migráciou obyvateľstva zmena klímy ovplyvňuje a bude stále viac ovplyvňovať zdravotný stav populácie v Európe. Jedným z hlavných prejavov je výskyt viacerých druhov infekcií, ktoré tu ešte pred niekoľkými rokmi neexistovali. Či už ide o prípady cholery, malárie a eboly dovezené z Afriky alebo vypuknutie epidémie vírusu Chikungunya v Taliansku.

So zmenou klímy súvisí aj oslabená ozónová vrstva. Je prirodzené, že zvýšené vystavenie voči ultrafialovému žiareniu bude mať vplyv na imunitný systém. Zmena klímy má na svedomí aj nárast extrémnych prejavov počasia a s tým súvisiace riziká pre verejné zdravie. Napríklad častejšie povodne vedú k zvýšeniu výskytu raritných bakteriálnych infekcií ako leptospiróza (zistená po povodniach v Českej republike) alebo kryptosporidióza (zachytená vo Veľkej Británii). To všetko dohromady predstavuje zvýšenie nárokov na náš imunitný systém.

Vplyv počasia na ochorenia súvisiace s imunitou

Klimatické extrémy len zvýrazňujú skutočnosť, že počasie má zásadný vplyv na naše zdravie. Z pohľadu chorôb súvisiacich s imunitným systémom ide napríklad o tieto vplyvy:

  • Prechladnutia a chrípky – zmena počasia, či už z chladného na teplé alebo opačne, je ideálnym priestorom pre rozšírenie viróz. Preto je vhodné v takýchto obdobiach podporovať imunitný systém prípravkami, ktoré obsahujú správnu kombináciu vitamínu C a ďalších prospešných látok.
  • Zápal prínosových dutín – najmä ľudia s chronickými zápalmi prínosových dutín dobre poznajú nepríjemný pocit v dutinách pri stúpajúcom barometrickom tlaku. V kombinácii so studeným a suchým vzduchom to môže „vyšokovať“ nosnú sliznicu. Výsledkom býva nádcha alebo zhoršenie chronického stavu.
  • Astma a alergie – teplejšie počasie dokáže zhoršiť alergické príznaky. Hlavnú rolu v tom zohráva rozvoj vegetačného obdobia (peľová alergia) a znečistenie ovzdušia. Astmatický záchvat môže byť spustený aj chladným počasím alebo náhlym poklesom teploty.
  • Ochorenia pľúc – pľúciari to mávajú najťažšie v horúcom a vlhkom počasí. Avšak aj kombinácia studeného, suchého počasia so znečisteným mestským ovzduším vie narobiť veľké komplikácie.
  • Autoimunitné choroby – chladnejšie a vlhké počasie nepraje najmä ľuďom s reumatoidnou artritídou, Sjögrenovým syndrómom alebo lupusom. Ľudia s týmito chorobami zvyknú vtedy trpieť aj cievnymi problémami. Obmedzený prietok krvi v stiahnutých cievach vyvoláva príznaky podobné Raynaudovej chorobe, najmä kŕče.

Chlad a imunita

Dospelý človek prechladne priemerne 3 x do roka. Najčastejšie k tomu dochádza počas zmien ročných období, teda na jeseň a na jar. Prečo je tomu ale tak? Príčiny dlhodobo skúmajú vedci. Napríklad experiment z roku 2005 zisťoval vplyv chladu tak, že jedna skupina ľudí si namáčala nohy v miske s ľadovou vodou po dobu 20 minút, zatiaľ čo kontrolná skupina mala túto dobu nohy v

prázdnej miske. Počas nasledujúcich 5 dní, sa u 29 % ľudí v skupine s namáčanými nohami rozvinulo prechladnutie, v porovnaní s iba 9 % v kontrolnej skupine.

Vysvetlenia tohto efektu môžu byť rôzne. Organizmus obmedzuje prietok krvi do končatín v snahe udržať teplo v mozgu a trupe. Narušenie metabolizmu následne vedie k zníženiu tvorby bielych krviniek, ktoré sú hlavnou zbraňou imunitného systému. To môže vysvetľovať, prečo pri výraznejších teplotných zmenách dochádza k nárastu prechladnutí.

Iným vysvetlením, prečo je prenos vírusov a chrípky vyšší v chladnom období, vychádza z myšlienky, že ľudia sa v tomto období viac zhlukujú v prekúrených budovách, viac cestujú hromadnou dopravou a mestské ovzdušie býva smogovejšie. Vplyv môže mať aj nižšia vlhkosť vzduchu v zimnom období. Okrem toho, viaceré vírusy majú radšej mierne chladné počasie a pri vyšších (ale aj veľmi nízkych) teplotách sú nestabilné.

Tieto skutočnosti potvrdzujú múdrosť našich mám, ktoré nám radili dobre sa obliekať v chladnejšom počasí. Avšak aj v tomto prípade je najlepšou stredná cesta. Teda príliš sa neizolovať od vonkajšieho počasia a nemať prekúrené byty a kancelárie. Nemali by sme zabúdať ani na pravidelné otužovanie a trénovať tak našu imunitu na výkyvy počasia.

Otužujte, neprekurujte, saunujte sa

Ľudia robia chybu v tom, že otužovaniu nevenujú dostatočnú pozornosť. Považujú ho za časovo náročný a zložitý liečebný proces. Neuvedomujú si, že jednotlivým formám otužovania sa môžeme venovať každý deň. Stačí nepreháňať to s príliš teplým oblečením, vetrať izbu hlavne počas spánku, sprchovať sa striedavo v teplej a studenej vode, alebo zájsť do sauny.

Otužovanie môžeme prirovnať k určitému druhu hyposenzibilizácie na náhle zmeny prostredia, pričom sa zároveň zvyšuje celková kondícia organizmu. Treba však pripomenúť, že efekt prináša len systematické a pravidelné otužovanie.

Obranyschopnosť organizmu je vždy možné jednoducho podporiť i vhodnými výživovými doplnkami.

<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...