Potravinové a výživové doplnky

8.9.2015

 

Čo sú potravinové doplnky?

Podľa zahraničných prieskumov viac ako polovica ľudí užije aspoň raz za rok výživový doplnok. Ide o neliekové produkty, na ktoré sa vzťahuje zákon o potravinách, obsahujúce jednu alebo viac zložiek ako vitamíny, minerály, rastlinné výťažky, bielkoviny, antioxidanty, aminokyseliny či enzýmy. Do tejto kategórie sa zaraďujú aj niektoré prípravky na chudnutie, bylinkové čaje, doplnky pre športovcov, ale aj diskutabilné homeopatiká.

Potravinové doplnky ako reakcia na modernú spoločnosť

Za ideálnych okolností by sme mali byť schopní získať všetky živiny, ktoré náš organizmus potrebuje, z vyváženej stravy. Realita je ale iná – plná stresujúceho životného štýlu, dlhodobých či chronických chorôb, znečisteného životného prostredia, zmenšujúceho sa podielu výživných látok v potravinách či nedostatočne vyváženého stravovania.

V prípade výživových doplnkov treba mať od začiatku na pamäti, že tieto prípravky v žiadnom prípade nenahrádzajú rôznorodú stravu ani zdravý životný štýl. Potravinové doplnky nie sú určené ani na priamu liečbu chorôb. Na druhej strane je ale nesporné, že v mnohých prípadoch dokážu pomôcť pri prevencii chorôb aj pri podpore liečby. 

Kedy treba siahnuť po výživovom doplnku?

Podľa amerických prieskumov sú najčastejšie užívanými potravinovými doplnkami rôzne vitamíny a minerály. Ide najmä o vitamíny C, E a B6, ďalej vápnik, horčík, zinok, železo a vitamíny A a D.

Okrem „bežne zdravého človeka“ ale existuje aj celá plejáda zdravotných stavov a životných situácií, keď je užívanie doplnkov priamo žiaduce.  Ide o stavy ako:

  1. dlhodobo oslabená imunita,
  2. tehotenstvo či dojčenie,
  3. dôchodcovský vek,
  4. vegetariánske a vegánske stravovanie,
  5. zvýšená hladina cholesterolu,
  6. alergie a potravinové intolerancie,
  7. problémy s obezitou či stravovaním,
  8. rakovina,
  9. chronické ochorenia vrátane diabetu,
  10. intenzívne športovanie,
  11. menopauza a s ňou súvisiaca strata kostnej hustoty,
  12. nedostatok železa.

Štúdiami sú potvrdené aj prospešné účinky užívania omega-3 mastných kyselín na kardiovaskulárne zdravie, prínos kyseliny listovej pre tehotné ženy, vitamínu B12 pre ľudí vo veku nad 50 rokov alebo vlákninových prípravkov na podporu črevnej flóry.

Pozor na príliš veľké dávky a nežiaduce interakcie

Príjem niektorých vitamínov či minerálov v pravidelných príliš vysokých dávkach, môže nášmu organizmu skôr uškodiť, než prospieť. Najčastejšie ide o:  

  1. vápnik – odporúčaná denná dávka (RDA): 1 000 mg, horný limit: 2 500 mg. Príliš veľa vápnika vedie k obličkovým kameňom či k usadeniu vápnika v žilách;
  2. beta-karotén – pri jeho pravidelnom užívaní fajčiarom, dochádza v tele k negatívnym oxidačným procesom, ktoré môžu viesť až k rakovine;
  3. železo – RDA: 18 mg, horný limit: 45 mg. Štúdie ukazujú, že vysoké hladiny železa sú rizikovým faktorom pre vznik srdcových chorôb;
  4. vitamín A – RDA: 700 mcg, horný limit: 3 000 mcg. Pri prílišnom množstve vitamínu A môže dochádzať k problémom s pečeňou, k zníženej hustote kostí a pod.
  5. zinok – RDA: 8 mg, horný limit: 40 mg. Predávkovanie zinku môže viesť k žalúdočnej nevoľnosti, vracaniu, hnačke a k svalovým kŕčom.
  6. vitamín D - nadmerné dávky vitamínu D (u detí viac ako 25 mikrogramov a u dospelých viac ako 50 mikrogramov denne) môžu byť pri dlhodobom užívaní toxické. K základným príznakom hypervitaminózy D patrí - hyperkalciémia: nadmerný smäd, kovová chuť v ústach, bolesti v kostiach, únava, svrbenie, zvracanie, hnačky, kŕčové stavy svalov, zlyhanie srdca a obličiek.

Pozor si treba dávať aj na prípadné nežiaduce účinky potravinových doplnkov, najčastejšie z dôvodu ich interakcie s liekmi. Kvôli rizikám ako interakcia vitamínov C, E a K s liekmi na riedenie krvi (warfarín) či riziko vzniku toxicity pečene a obličiek pri pravidelných megadávkach multivitamínov, je dôležité pred začatím dlhodobého užívania výživového doplnku najprv konzultovať svoj zámer s vaším praktickým lekárom alebo aspoň lekárnikom.

<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...