Plesne a imunita – nechcení kamaráti

26.9.2012

 

Od konca 20. storočia badáme nárast plesňových ochorení. Vplýva na to viacero faktorov: epidémia AIDS, rozsiahle používanie intravaskulárnych katétrov a širokospektrálnych antibiotík, chirurgické pokroky a transplantácia orgánov či rozvoj protirakoviných terapií. Väčšina vážnych invazívnych plesňových a hubových infekcií sa vyskytuje u ľudí so silne potlačenou imunitou.

Čo spôsobuje plesňové a hubové ochorenia?

Vlastnou príčinou týchto ochorení sú parazity rastlinného pôvodu. Pre človeka je nebezpečná iba malá časť z nich. Rozširujú sa spórmi, ktoré sú veľmi odolné voči vonkajším vplyvom a prenášajú sa kontaktom z jednej osoby na druhú. Plesne ako také zvyčajne nepredstavujú vážne riziko. Hrozbou sa stávajú, až keď dôjde k oslabeniu imunitného systému z rôznych dôvodov (poškodenie kože, oslabenie imunity pred transplantáciou, vážne infekčné choroby a iné). 

Medzi plesňami a imunitným systémom existuje úzky vzťah. Toto tvrdenie potvrdzujú aj epidemiologické údaje, keďže u ľudí s neporušenými imunitnými funkciami je výrazne menej mykotických ochorení. Plesne a huby najviac ohrozujú diabetikov či ľudí s poruchami glukózovej  tolerancie, pacientov s poruchou bunkovej imunity vrátane ľudí s nádorovými ochoreniami, ďalej ľudí dlhodobo liečených kortikosteroidmi a cytostatikami. Kvasinky zas výraznejšie ohrozujú tých, ktorí sa dlhodobo liečia antibiotickou kúrou.

Imunodeficiencia teda zohráva kľúčovú rolu pri rozvoji systémových mykóz a plesní. Presný mechanizmus ale ešte nepoznáme. Vieme síce, že s nárastom ľudí s potlačeným či oslabeným imunitným systémom rastie aj počet ľudí s mykózami, ale v tomto procese je príliš veľa neznámeho. Čaká nás teda množstvo ďalších výskumov, a s tým súvisí aj schopnosť efektívne liečiť tieto choroby.

Systémové mykózy vs. dermatomykózy

Systémové mykózy dokážu kolonizovať rôzne časti ľudského organizmu vrátane vnútorných orgánov. Stoja za najvážnejšími a ťažko liečiteľnými stavmi napríklad po transplantácii orgánov či pri AIDS. Naopak dermatomykózy ako príležitostné ochorenia sa vyskytujú pomerne bežne a ich príčina nie je len v oslabenej imunite. Rozdeľujeme ich na:

  1. keratomykózy – chorobný proces zasahuje iba hornú vrstvu pokožky,
  2. dermatomykózy – postihujú celú kožu, ale aj sliznice, nechty či vlasy,
  3. hlboké mykózy – postihujú aj podkožie a vnútorné orgány. Bývajú už previazané so systémovými problémami.

Okrem systémových a príležitostných mykóz sa objavujú aj plesne a huby u ľudí s rôznymi druhmi alergických ochorení. Príkladom vážneho ochorenia z tejto kategórie je alergická bronchopulmonálna aspergilóza, ktorá kolonizáciou priedušiek dýchacích ciest ohrozuje život najmä pacientov s cystickou fibrózou.

Diagnostika plesňových a hubových ochorení

Spomenuli sme, že sa mykóza objavuje oveľa viac u ľudí s oslabenou imunitou než u zdravých. To uľahčuje počiatočnú diagnostiku. Napríklad pri dlhodobom užívaní antibiotík možno vopred predpokladať, že sa objaví infekcia Candidou Albicans (kandidóza). Neutropénia je rizikovým faktorom pre kandidózu či aspergilózu. Poruchy v bunkovej imunite zas predurčujú na ochorenie kryptokokózou, aspergilózou, coccidiomycosis či histoplazmózou, pri užívaní antibiotík hrozí aj napadnutie slizníc kandidózou.

Na presné určenie, o aký druh huby či plesne ide sa využívajú štandardné mikroskopické a kultivačné mykologické vyšetrenia. Pri niektorých prejavoch ochorenia aj sérologická diagnostika.

Liečba mykóz

Pokiaľ ide o ľahšie formy dermatomykóz, aplikujú sa lokálne prípravky, pričom liečba trvá 2 až 4 týždne. K dispozícii je množstvo roztokov, krémov, zásypov a mastičiek. Bohužiaľ účinok nie je vždy ideálny a „trafenie“ toho správneho lieku trvá niekedy dlhšie. Systémová liečba sa využíva len pri rozsiahlych dermatomykózach, ktoré už zvyčajne bývajú spojené aj so závažnejšími ochoreniami.

Pri vážnych problémoch s imunitou (HIV, transplantácia kostnej drene, užívanie kortikosteroidov...), treba vopred predpokladať riziko mykotickej nákazy a pozorne sledovať stav pacienta. Pri onkologickej liečbe je dokonca rozsiahle napadnutie organizmu mykózou dôvodom na celkovú zmenu liečby. V posledných rokoch sa čoraz viac uplatňuje imunitná terapia, ktorá sa snaží zlepšiť reakciu imunity na jednotlivé patogény útočiace na organizmus.

Pohľad alternatívnej medicíny

V ľudovom liečiteľstve sa predpokladá, že plesne a huby sú primárne živené cukrami v akejkoľvek forme (alkohol, múka a pod.). Tento názor nie je úplne bez logiky, keďže naozaj majú diabetici mykózy častejšie než bežní ľudia. Takže v prípade napadnutia plesňami napríklad na nohách sa odporúča znížiť až dočasne vylúčiť príjem cukrov. Odporúčajú sa skôr jogurt, kyslé mliečne výrobky, tvaroh, orechy a tuky, ktoré sú zdrojom energie pre človeka, ale nie pre plesne. Rastlinné oleje zas majú mať protiplesňový účinok. Vhodné je využívať silu byliniek a rôznych odvarov. Tieto rady môžu v individuálnych prípadoch pomôcť, ale ak máte dlhodobo problémy s plesňami a hubami odporúčame neotáľať a navštíviť čo najskôr dermatológa. Zároveň váš problém skonzultujte aj s imunológom.

Prevencia ľahších foriem plesní

  1. Starajte sa o svoju imunitu podľa známych pravidiel.
  2. Dajte si pozor na nedostatočnú hygienu pri športe, fyzicky namáhavých aktivitách, na plavárni a podobne.
  3. Nevymieňajte si s druhými ľuďmi uteráky, obuv, spodnú bielizeň a podobne.
  4. Po sprchovaní si dostatočne vysušte potenciálne problémové miesta ako medzi prstami na nohách, v podpazuší atď. (plesne milujú vlhkosť).
  5. Obmedzte používanie gumovej obuvi a ponožiek a punčoch zo syntetických vlákien.

 

Autor: MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., klinický imunológ a alergológ


 

<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...