Keď imunita útočí na vlastný tráviaci systém

18.9.2012

 

Obe ochorenia, ulcerózna kolitída aj Crohnova choroba, sú najrozšírenejšími nešpecifickými zápalmi gastrointestinálneho (tráviaceho) traktu. Nešpecifickými preto, že nemajú jednoznačne potvrdenú príčinu vzniku. V prípade ulceróznej kolitídy choroba pôsobí výlučne na vnútornej výstelke (sliznici) hrubého čreva, čo zahŕňa hrubé črevo a konečník. Crohnova choroba zasahuje viaceré časti tráviaceho systému (aj tenké črevo). Navyše dokáže ovplyvniť všetky vrstvy črevnej steny.

Tieto ochorenia si netreba mýliť so syndrómom dráždivého čreva, ktorý ovplyvňuje svalové kontrakcie hrubého čreva. Rovnako majú odlišný charakter od tzv. špecifických črevných zápalov ako celiakia či infekčná kolitída, ktorých príčinu poznáme. Základným rozdielom medzi nešpecifickými zápalmi a ostatnými poruchami tráviaceho systému je predpokladaný významný vplyv imunitného systému.

Čo stojí za nešpecifickými zápalmi čriev?

Správne fungujúce hrubé črevo absorbuje vodu zo stolice a pretvára z nej tuhé teleso, ktoré možno vylúčiť cez konečník. V prípade nešpecifických porúch ale vzniká zápal, ktorý tento proces ohrozuje – tvorí sa hnis, krvácanie, hnačky a bolesti, podľa typu a intenzity choroby.

Vedci ešte nepoznajú celé pozadie týchto ochorení. Zaradili ich síce medzi autoimunitné poruchy, ale stále nie je isté, či je autoimunita príčinou, alebo dôsledkom ochorenia. Predpokladá sa, že imunitný systém napáda vlastné bunky (črevnú sliznicu) a výsledkom je chronický zápal postihujúci hrubé črevo, pri Crohnovej chorobe aj ďalšie orgány.

Medzi ďalšie príčiny nešpecifických zápalov čriev patria genetické podklady a vplyvy životného prostredia. Je potvrdené, že ak máte blízkeho príbuzného s touto chorobou, je zvýšené riziko vzniku aj u vás. Avšak samotná génová predispozícia (predpoklad) nie je dostatočná pre vyvolanie ochorenia.

Pokiaľ ide o ekologické vplyvy – ulcerózna kolitída je oveľa častejšia u ľudí v Európe a v Severnej Amerike, než v menej rozvinutých častiach sveta. Preto sa predpokladá, že za ňou stojí nevhodná strava, znečistené prostredie, ale aj nadspotreba niektorých liekov (ibuprofén, antibiotíká). Podľa viacerých výskumníkov chorobu spúšťajú aj niektoré vírusové a bakteriálne infekcie. K zhoršeniu ochorenia prispieva aj nadmerný emocionálny stres.

Aké sú príznaky nešpecifických črevných ochorení?

Pri ulceróznej kolitíde prevažujú hnačky, pri Crohnovej chorobe zas nepríjemné bolesti brucha. Problém s Crohnovou chorobou je aj ten, že v začiatkoch sa občas neprejavuje vôbec a ukáže sa až vo vážnejšom štádiu. Vtedy sa môže manifestovať bezdôvodným chudnutím či zápalom konečníka.

Typickými spoločnými príznakmi sú aj nevoľnosť, anémie, niekedy až krvácavá stolica (hnačky), kŕče v bruchu, úbytok hmotnosti, fistula v bruchu či v konečníku, strata chuti do jedla a v prípade malých detí aj rastové poruchy.

Ako sa tieto choroby diagnostikujú?

Ulcerózna kolitída aj Crohnova choroba majú aj v tomto prípade veľa spoločného. Ťažko ich diagnostikovať, keďže majú podobné príznaky iným črevným poruchám, a využívajú sa pri nich podobné diagnostické metódy. Okrem úvodnej anamnézy, preverenia, či netrpíte cestovateľskými hnačkami alebo problémami kvôli nejakej špeciálnej diéte, nasledujú krvné testy, testy stolice, kolonoskopia, prípadne počítačová tomografia (CT) či ultrazvukové vyšetrenie.

Ako možno liečiť tieto choroby?

Ich liečba sa podriaďuje závažnosti ochorenia a jeho symptómom. Každý človek reaguje na tieto ochorenia inak, takže musí mať aj individuálnu liečbu. Nanešťastie neexistujú lieky napravujúce priamu príčinu týchto ochorení. Preto sa používajú liečivá upravujúce príznaky. Tieto dokážu zlepšiť kvalitu života často na dlhé obdobia s občasnými prestávkami, keď sa ochorenie pripomenie. Využívajú sa najmä lieky zo skupín kortikosteroidov, aminosalicylátov a imunomodulátorov. V ťažších prípadoch je potrebný aj chirurgický zákrok.

Veľký vplyv má aj spôsob stravovania. Vhodná úprava stravovacích návykov dokáže zmierniť príznaky ochorení. K základným pravidlám patrí: jesť menšie porcie jedla a častejšie, nepiť sýtené nápoje, vyhýbať sa jedlám s vysokým obsahom vlákniny a nahrádzať chýbajúce živiny vitamínovými doplnkami.

 

Autor: MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., klinický imunológ a alergológ


 

<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...