Imunitný systém a diabetes mellitus

22.11.2013

 

Okolo pol milióna Slovákov trpí niektorým druhom diabetu. Vo svete je to až 180 miliónov ľudí, z toho 2. typ diabetu dosahuje asi 90 %-né zastúpenie. Odhaduje sa, že v roku 2030 bude diabetom trpieť až 360 miliónov ľudí.

Nesprávne fungujúca imunita zohráva kľúčovú rolu pri vzniku a rozvoji diabetického ochorenia. Osobitný vplyv majú imunitné procesy na rozvoj diabetu 1. typu, ktorý patrí k tzv. autoimunitným ochoreniam. Ide o širokú skupinu ochorení ako reumatoidná artritída, skleróza multiplex, Guillain-Barreho syndróm, Crohnová choroba a mnohé ďalšie. Ich spoločným znakom je genetická predispozícia, ktorá znemožňuje imunitnému systému správne rozlíšiť „vlastné“ od „cudzieho“. Výsledkom býva imunitná reakcia proti vlastným tkanivám.

Relatívne nedávnym zistením vedcov je fakt, že imunitný systém sa podieľa aj na rozvoji diabetu 2. typu, a to tým, že podporuje vznik inzulínovej rezistencie. Tá spolu s poruchou sekrécie inzulínu predstavuje hlavnú príčinu vzniku tohto ochorenia.

Vplyv imunitného systému na rozvoj diabetu 1. typu

Pre diabetes mellitus 1. typu je typický výrazný nedostatok inzulínu. Príčinou je autodeštrukcia betabuniek pankreasu vlastným imunitným systémom (preto autoimunitné ochorenie). Presné dôvody tejto autoimunitnej reakcie síce ešte nie sú úplne jasné, ale predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických a vonkajších vplyvov.

Z hľadiska genetiky už vedci odhalili niekoľko desiatok rizikových génov, ktoré sú nevyhnutnou, ale nie jedinou podmienkou pre vznik tejto choroby. Samotná predispozícia totiž ešte neznamená, že choroba sa naozaj rozvinie. Rovnako dôležitým faktorom sú viaceré vonkajšie vplyvy, ktoré geneticky podmienený program nesprávnej imunitnej reakcie proti betabunkám spustia.

Medzi doteraz potvrdených „spúšťačov“ patrí napríklad stres, viaceré toxické látky, vírusy či niektoré potraviny. V prípade geneticky vhodného človeka tak môže stačiť jedno banálne vírusové ochorenie na spustenie závažného diabetu 1. typu. Zákernosťou tejto choroby je pritom fakt, že úvodná fáza nebýva nejako výrazná či deštruktívna. Postupne sa pridávajú ďalšie nevhodné vonkajšie prvky a choroba postupuje do nebezpečnej fázy. Toto môže trvať niekoľko mesiacov (najmä u detí), ale aj rokov (skôr u dospelých). Problémom diabetu 1. typu je aj zvýšené riziko rozvoja ďalších súbežných autoimunitných ochorení ako choroby štítnej žľazy, celiakie a podobne.

Potvrdiť existenciu diabetu 1. typu možno len dôsledným vyšetrením. Niekedy totiž dochádza k zámene s diabetom 2. typu. Následná liečba sa opiera najmä o nahradzovanie chýbajúceho inzulínu a dlhodobú diétu.

Imunita a metabolický syndróm vrátane  diabetu 2. typu

Metabolický syndróm je súhrnné označenie pre viacrozmerné ochorenie, ktoré má civilizačné, ale aj genetické príčiny. Základom syndrómu je inzulínová rezistencia, ktorá vedie k rozvoju diabetu 2. typu a stojí aj za mnohými ďalšími komplikáciami ako mozgová mŕtvica, ateroskleróza, arteriálna hypertenzia, infarkt myokardu či abdominálna obezita.  

Aj v prípade diabetu 2. typu nájdeme v pozadí imunitné procesy. Tie sú samozrejme odlišné od diabetu 1. typu, keďže nejde o autoimunitné ochorenie, ale skôr o chorobný stav vyvolaný najmä dlhodobým zlým životným štýlom. Metabolický syndróm je navyše zákerný v tom, že človek sa dlho necíti chorý. Nemá tak dôvod navštíviť lekára, pričom dochádza k tichej devastácii organizmu, a to vrátane rozkladu imunitného systému.

Treba preto spozornieť, ak spĺňate nasledujúce kritériá. Ak ste muž a máte obvod pásu ≥ 94 cm, resp. ak ste žena a máte obvod pasu ≥ 80 cm, odporúčame vám nechať si vyšetriť u vášho obvodného lekára tieto faktory:

  1. triacylglyceroly                 > 1,7 mmol/l
  2. HDL cholesterol               < 1,03 mmol/l u mužov, 1,29 mmol/l u žien
  3. krvný tlak                        ≥ 135/85 mmHg
  4. rannú glykémiu                ≥ 5,6 mmol/l.

Ak aspoň dva z nich prekračujú uvedenú normu, je pravdepodobné, že trpíte metabolickým syndrómom, a treba sa začať čo najskôr liečiť. Liečba pritom spočíva najmä v úprave životného štýlu a stravovania, a užívaní vhodných liekov. Správne nastavená a dodržiavaná liečba má následne aj kladný vplyv na stav imunity.

<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...