Chronický únavový syndróm a imunita

7.11.2014

 

Chronický únavový syndróm (CFS) patrí k najzáhadnejším civilizačným ochoreniam súčasnosti. Veľká skupina lekárov ho ani nepovažuje za samostatnú chorobu, ale skôr za nesúrodú zmesku prejavov s jednou spoločnou črtou. Tou je výrazná únava trvajúca aspoň pol roka s intenzitou ukrajujúcou aspoň v 50 % z bežného bdelého fungovania.

CFS je vážny multiodborový problém, ku ktorému majú čo povedať rôzne lekárske smery – vnútorné lekárstvo, imunológia, reumatológia, neurológia, algeziológia či psychiatria. Často je toto ochorenie označované aj inými názvami – islandská choroba, syndróm vojny v Perzskom zálive, postinfekčný únavový syndróm, myalgická encephalitis či chronický únavový a imunodysfunkčný syndróm. Patrí sem aj fibromyalgia s typickými bolesťami svalov.

Čo sa skrýva za chronickým únavovým syndrómom a ako ho diagnostikovať?

CFS sa môže objaviť už v puberte, ale najčastejšie prepuká v 40. až 50. roku života, bez ohľadu na rasu, pohlavie či sociálnu vrstvu. Jedine fibromyalgia je častejšia u žien. Vzhľadom na komplexnosť a nejasnosť CFS, ani jeho diagnostika nie je jednoduchá. Najčastejšie za týmto syndrómom stojí kombinácia vhodných génov s viacerými telesnými systémami (neuroendokrinným, imunologickým či psychogénnym), ako aj s externými vplyvmi (infekcie, stres či znečistenie vonkajšieho prostredia).

V rámci diagnostiky CFS by sa u pacienta mal okrem základného symptómu – dlhodobej silnej únavy – vyskytnúť aj niektorý z týchto prejavov:

  1. zhoršenie pamäťových schopností,
  2. rôzne druhy bolestí (lymfatické uzliny, svaly, krk, hlava, kĺby...),
  3. nekvalitný spánok bez osvieženia,
  4. rôzne psychologické a neurologické komplikácie,
  5. dlhodobé zápaly a zvýšená teplota,
  6. výrazné zhoršenie únavy po dlhšej námahe.

Vyšetrenie človeka s podozrením na CFS by malo byť čo najviac komplexné. Bohužiaľ často sa títo pacienti stretávajú s nepochopením a zľahčovaním ich stavu, čo syndróm len zhoršuje. Takže zodpovedný psychologický prístup lekára je základným predpokladom správnej diagnózy aj budúcej terapie. K odporúčaným vyšetreniam u pacientov s CFS patrí podrobná anamnéza, fyzikálne vyšetrenia, krvné a biochemické vyšetrenia, endokrinologické, mikrobiologické a sérologické vyšetrenia a samozrejme imunologické, alergologické a neurologické vyšetrenia.

Takáto komplexnosť vyšetrení má za cieľ v prvom rade vylúčiť inú chorobu s podobnými príznakmi ako CFS. Zároveň len kombinácia týchto prístupov môže viesť k stanoveniu správnej budúcej liečby a podporných opatrení. Preto je niekedy dôležité siahnuť aj po konzultáciách s psychológom či psychiatrom, prípadne špecialistom na spánkové poruchy. Vždy treba zohľadňovať výsostne individuálny charakter tohto ochorenia.

Hľadanie príčiny chronického únavového syndrómu (CFS) a vzťah k imunitnému systému

Už vieme, že CFS je chorobný syndróm, ktorý postihuje rôzne telesné systémy vrátane neurologického a imunitného. V počiatkoch skúmania sa CFS považoval za autoimunitné ochorenie, ktoré prípadne súvisí s niektorými infekciami. V posledných rokoch sa však skúmanie tohto syndrómu zintenzívnilo a paradoxne prinieslo ešte viac otázok ako konečných odpovedí.

Vzťah CFS a imunity bol potvrdený iba čiastočne a s nejednoznačnými výsledkami. Na jednej strane sa u väčšiny pacientov s týmto syndrómom našli odchýlky od normálu v laboratórnych imunologických vyšetreniach. Na strane druhej ani v jednom prípade sa nepotvrdilo také zoslabenie imunitných funkcií, ktoré by mohlo viesť k vzniku CFS. Navyše v prípade známych autoimunitných chorôb nenájdeme chronickú únavu ako ich prejav.

CFS zvyčajne vznikne, až keď sa kvôli nedostatočnosti imunity rozvinie chronický zápal (astma, chronická bronchitída a podobne). Aby to však nebolo také jednoduché – aj keď sa CFS zvykla objavovať u pacientov napadnutých niektorými druhmi infekcií, vyvolávajúcimi najmä zápaly horných ciest dýchacích, tieto vírusy neboli potvrdené ako spúšťače CFS.

Pomerne nedávno sa odhalil vzťah niektorých génov, regulujúcich energetický metabolizmus v organizme, a chronickej únavy. Tento vzťah vysvetľuje, prečo sa u pacientov s CFS zhorší ich zdravotný stav po vyššom energetickom výdaji, napr. športovaní. V súčasnosti sa za príčiny CFS teda považuje celá plejáda faktorov:

  1. poruchy imunitného systému (alergie, autoimunita, AIDS),
  2. niektoré génové poruchy,
  3. poruchy metabolizmu,
  4. endokrinné poruchy žliaz s vnútornou sekréciou,
  5. poruchy centrálneho nervového systému,
  6. dlhodobý stres,
  7. niektoré infekcie, plesne a parazity.

Aké sú možnosti liečby chronického únavového syndrómu?

Vzhľadom na široký rozsah možných príčin CFS je pred začiatkom liečby potrebné čo najviac zúžiť kľúčové príznaky a zamerať sa na ich zmiernenie. Keďže tento syndróm je multidisciplinárny chorobný stav, vyžaduje si aktívnu spoluprácu odborníkov z viacerých medicínskych smerov, centrálne koordinovaných praktickým lekárom pacienta.

Pri tejto chorobe neexistuje jeden odporúčaný spôsob liečby. Liekovú terapiu treba vždy nastaviť podľa charakteru a prejavov choroby daného pacienta. Lekár by sa naňho mal pozerať ako na komplexnú trpiacu bytosť a neliečiť len jednotlivé orgány. Zo strany pacienta zase treba jednoznačne upraviť životný štýl podľa štandardných odporúčaní, ktoré často spomíname aj na našich stránkach – vhodná strava, dostatok tekutín, vyhýbanie sa stresu, cigaretám či nadmernému alkoholu.

Vhodné je aspoň mierne cvičenie s relaxačnými prvkami (joga a pod.), pričom únavu ale neprekonávame nasilu. Potrebné je aj siahnuť po prípravkoch typu Imunoglukan a podpornej liečbe minerálmi – najmä zinok, selén a horčík, prípadne po odporúčaní lekárom aj vitamíny.

 

<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...