Antioxidanty, voľné radikály a imunitný systém: všetko je trochu inak

9.10.2012

 

Voľné radikály a antioxidanty: o čo ide?

Voľné kyslíkové radikály vznikajú v prvom rade ako prirodzená súčasť metabolických procesov v našom organizme. Ďalším cez médiá známejším zdrojom je všeobecné znečistenie životného prostredia, najmä vo väčších mestách, ale aj cigaretový dym, lieky, pesticídy či niektoré chemické látky. Faktom však je, že bez voľných radikálov by v našom tele nefungovala mikrobiálna ochrana, takže majú svoj veľký význam.

Na druhej strane tzv. oxidačný stres, vznikajúci z nadprodukcie voľných radikálov, významne poškodzuje kľúčové látky (bielkoviny, lipidy a nukleové kyseliny) potrebné pre zdravý vývoj buniek. V našom organizme prebieha doslova hromadné ostreľovanie buniek – hovorí sa, že len jedna bunka je denne zasiahnutá asi 10 000-krát voľnými radikálmi. Ak sa tento prirodzený proces vymkne kontrole, môžu sa objaviť závažné zdravotné komplikácie.

Aké sú hlavné negatívne účinky nadprodukcie voľných radikálov?

Vedecký výskum potvrdil, že premnoženie voľných radikálov v organizme môže viesť k mnohým chorobám: neurologické degeneratívne ochorenia (Alzheimerova a Parkinsonova choroba), očný glaukóm, skleróza, degeneratívne poškodenie očnej sietnice či poškodenie cievnych stien, ktoré vedie ku srdcovocievnych ochoreniam. Prirodzeným následkom je aj oslabenie imunitného systému.

Ako sa telo chráni pred nadmerným množstvom voľných radikálov?

Odstraňovanie voľných radikálov z tela prebieha prostredníctvom tzv. antioxidačnej ochrany. Tento proces ale nezabezpečujú iba antioxidanty. Na odstraňovaní voľných radikálov sa podieľa celá rada zložitých procesov v organizme (napr. antioxidačné enzýmy, dávky oxidačného stresu). Podstatné je však vedieť, že antioxidanty, vedcami nazývané nízkomolekulárne, predstavujú malú, ale významnú časť ochrany proti voľným radikálom.

Antioxidanty – zázračná liečba?

Doteraz vedci objavili viac ako 4000 antioxidantov. K najznámejším patria niektoré druhy vitamínov (C, E, A), stopových látok (selén, zinok), kyselín (lipová, močová), enzýmov a niektoré fenolové a polyfenolové zlúčeniny (napríklad flavonoidy v zelenom čaji, káve či v olivách). Avšak neexistuje jeden zázračný antioxidant, ktorý by dokázal poraziť všetky druhy voľných radikálov.

Umelé antioxidanty – slepá cesta prevencie a liečby?

Reklama nás stále presviedča, že k dobrému zvyku patrí konzumovať množstvo multivitamínových prípravkov, ktoré obsahujú aj niektoré antioxidanty. V minulosti sa verilo, že prijímanie napríklad umelých vitamínov A, E a C či betakaroténu, má kľúčový význam pre naše zdravie. Aktuálne poznatky z vedeckých štúdií však postupne zmenili pohľad vedcov. Najväčším problémom sú obrovské rozdiely v zisteniach týchto štúdií.

Niektoré epidemiologické štúdie ukázali preventívny účinok antioxidantov, napríklad na srdcovocievne ochorenia. Podľa iných štúdií zas zvýšené dávky vitamínov C, E či betakaroténu pomáhajú len mužom, ale nie ženám. Ďalšia štúdia dokonca odhalila negatívny vplyv nadmerného užívania niektorých antioxidantov.

Výskum teda musí ešte pokračovať. Už teraz ale vieme, že:

  1. konzumácia antioxidantov v prípravkoch má zmysel len u človeka, ktorý z rôznych príčin (dlhodobé zlé stravovanie, poruchy príjmu potravy a pod.) nedokáže získať z výživy niektoré látky;
  2. brať príliš veľa jedného vitamínu či doplnku môže byť v niektorých prípadoch škodlivé, resp. bez žiadaného efektu;
  3. väčšina ľudí je schopná získať potrebné antioxidanty zo správne vyváženej stravy.

Dostatočný prísun antioxidantov z ovocia a zeleniny, v ktorých sú jednotlivé vitamíny a enzýmy v prirodzenej rovnováhe, je jednoznačne najvhodnejším prístupom.

Získajte dostatok antioxidantov z vašej stravy

V prvom rade – vyhnite sa čo najviac slaným, mastným a príliš sladkým potravinám a znížte čo najviac vplyv stresu na vás. Tieto faktory majú výrazný podiel na náraste voľných radikálov v našom tele. A ďalej – pravidelne zaraďujte do jedálnička tieto prírodné top zdroje antioxidantov:

  1. Hlavný favorit – jasne sfarbená zelenina
  2. Cesnak
  3. Hydina
  4. Živý jogurt
  5. Tmavá čokoláda
  6. Ryby
  7. Čučoriedky, brusnice, černice, maliny a podobné ovocie
  8. Orechy
  9. Huby – hliva ustricová, shitake, maitake, reishi a prípravky z týchto húb
  10. A ešte dva „tajné“ tipy: korenie typu škorica, mleté ​​klinčeky či oregano a zelený čaj.

 

Autor: MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., klinický imunológ a alergológ


 

<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...