„Choroby z čistoty“ alebo má boj s baktériami zmysel?

29.5.2012

 

Vety ako „Nesmieš dať líznuť zmrzlinu svojej kamarátke, mohol by si sa nakaziť.“ či „Umy si hneď tie ruky od hliny, sú v nej baktérie!“ poznáme z detstva veľmi dobre. Súčasťou snáh o dokonalé antibakteriálne prostredie je aj časté používanie chemických hygienických prípravkov či rôzna hi-tech technológia na upratovanie ako vysávače s UV svetlom. Výsledkom je skoro dokonalá izolácia našich detí od mikroorganizmov, baktérií, húb či črevných parazitov, s ktorými boli naši predkovia bežne v kontakte. Možno tento frontálny boj proti baktériám považovať za správny prístup? Prečo vytrvalo narastá počet ľudí trpiacich alergiou a astmou?

Hygienická hypotéza

Jednou z úloh správne fungujúcej imunity je aktívne chrániť pred potenciálne nebezpečnými mikroorganizmami. Stále však nie je úplne jasné, prečo náš organizmus čoraz viac reaguje aj na tie podnety, ktoré nás nijak reálne neohrozujú: potraviny, peľ či prach. Pri vysvetľovaní tohto problému získava v posledných rokoch čoraz významnejšiu pozíciu tzv. hygienická hypotéza.

Tá tvrdí, že nesprávna reakcia imunitného systému (napr. alergia) nejako súvisí s vývojom systému v rannom detstve. Takže ak počas ranného detstva dokonale izolujeme naše dieťa skoro od všetkých „nehygienických“ podnetov, aj takých, ktoré reálne nemajú šancu dieťaťu vážnejšie ublížiť, výsledkom bude s veľkou pravdepodobnosťou vznik alergií a autoimunitných ochorení v neskoršom veku.

Hygienickú hypotézu už nepotvrdzujú len epidemiologické čísla z rozvojových, najmä agrárne zameraných krajín, kde je výrazne menší výskyt alergie a astmy. Opiera sa aj o výsledky niekoľkých štúdií, napríklad v nedávno uverejnenej v časopise Science. Taktiež prof. Delespesse, riaditeľ Montrealského Laboratória pre výskum alergií, zastáva podobný názor: „Čím v sterilnejšom prostredí dieťa žije, tým vyššie má riziko, že sa uňho vyvinie v neskoršom veku alergia či iný imunitný problém. V oblastiach, v ktorých zostali hygienické podmienky zachované ako v minulosti, zostala aj konštantná úroveň alergií a zápalových ochorení.“

Existujú dobré a zlé baktérie?

Napriek všeobecne negatívnemu názoru na baktérie, faktom je, že ľudský organizmus obsahuje okolo 100 biliónov mikroorganizmov, pričom len 10 až 15 % z nich sú „naše“ mikroorganizmy. Ostatné, najmä baktérie, žijú na slizniciach a v tráviacom ústrojenstve, kde plnia veľmi dôležité úlohy. Len v črevnom trakte máme do 1000 druhov baktérií, bez ktorých by sme neprežili ani dva týždne.

Niektoré baktérie nás dokonca ochraňujú pred infekciami aj alergiami, napríklad probiotiká. Ešte zaujímavejšia je skutočnosť, že okrem týchto tzv. dobrých baktérií, nám pomáhajú aj niektoré mikroorganizmy, ktoré považujeme za „zlé“. Preukázalo sa, že väčšie množstvo vírusových infekcií dýchacích ciest u detí do 3 rokov znižuje neskoršie riziko astmy. Vedci sa tiež domnievajú, že okolo 15 % belošskej populácie v Európe je imúnnych voči chorobe HIV a jej prejavu AIDS, a to vďaka tomu, že ide o potomkov ľudí, ktorí prežili morovú epidémiu v 14. storočí.

Hľadanie rovnováhy prospešnej pre našu imunitu

Zdá sa teda, že prehnaná hygiena u malých detí má naozaj záporný vplyv na ich budúce zdravie. V žiadnom prípade však nechceme tvrdiť, že máme prestať naše deti udržiavať v čistote, ani že si majú prestať umývať ruky po vychádzke či toalete. Je potvrdené, že hlavnými príčinami alergií sú okrem rodinnej anamnézy aj nekvalitné potraviny, znečistené prostredie, stres a fajčenie. Nedostatok baktérií a parazitov počas vývoja detskej imunity je len jeden z týchto kľúčových dôvodov.

Našim cieľom by malo byť hľadanie rovnováhy medzi prehnanou starostlivosťou a extrémnou antihygiénou. Cieľom nie je návrat do špinavých ulíc a domácností ako v stredoveku, keďže je potvrdené, že aj deti zo zanedbaných veľmi chudobných štvrtí amerických miest trpia v rovnakej miere alergiami či astmou ako mestské deti z bohatších štvrtí.

Správny životný štýl našich detí – prevencia vzniku alergií a astmy

Iná nemecká štúdia porovnávala dve skupiny detí z prostredia tureckých imigrantov v Západnom Nemecku. V prvej sa hovorilo už iba nemecky a išlo o silne prispôsobenú skupinu prisťahovalcov, druhá skupina boli menej germanizovaní prisťahovalci, žijúci tradičnejším spôsobom života podobným tomu v Turecku. Zistenie vedcov bolo veľavravné: prvá, viac germanizovaná skupina detí, mala výrazne vyšší podiel alergií.

Tieto poznatky naznačujú aj riešenie problému: návrat k pozitívnym formám tradičného spôsobu života. Inak povedané, vytvárajme našej imunite priestor, v ktorom bude môcť prirodzene spoznávať rôzne mikroorganizmy. Tým znížime riziko, že imunita začne „z nudy“ útočiť na vlastný organizmus alergiou čo astmou.

Berme naše deti čo najčastejšie do prírody a nechajme ich objavovať svet tak, ako to robili naši nedávni predkovia. Nechajme ich dotýkať sa zvierat, stromov či hrať sa v bahne potoka. Skúsme byť tolerantnejší aj k domácemu neuroticky dokonalému poriadku. Nedrhnime detské ruky hneď po každom dotyku so zemou či kľučkou dverí. Nekúpme každý deň novorodeniatku nový cumlík a nedezinfikujme ho každých 5 minút. Na druhej strane, určite má zmysel opláchnuť ho, ak vypadne dieťatku na zem. Skúsme nájsť tú správnu rovnováhu.

 

Autor: MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., klinický imunológ a alergológ

 

<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...