Potravinová alergia a stravovanie dojčiat a malých detí

31.1.2013

 

Potravinová alergia má genetický základ. Riziko prepuknutia potravinovej alergie u dieťaťa, ktoré má oboch rodičov alergikov je až 80 %. Trpí ňou až 8 % detí vo veku do troch rokov. Často je prvým signálom alergického potenciálu dieťaťa. Ten sa bez kontroly a podpory imunitného systému môže následne rozvinúť do astmy či atopického ekzému.

Môže vyvolať stravovanie tehotnej mamičky detskú alergiu?

Lekári aj verejnosť boli dlhé roky presvedčení, že počas tehotenstva aj prvého roka života dieťaťa sa treba vyhnúť alergizujúcim potravinám ako vajíčka, orechy, ryby, sója či kravské mlieko. Aj oficiálne vedecké inštitúcie vydávali odporúčania v tomto zmysle. Problém však nastal, keď sa zistilo, že napriek úprave stravy väčšiny malých detí naďalej rastie v civilizovaných krajinách výskyt (prevalencia) alergií vrátane potravinových.

Následne sa na tento problém zameralo viacero vedeckých štúdií, a tie priniesli prekvapujúce, ale aj rozporuplné závery: Diéta budúcich či dojčiacich mamičiek, zameraná na vylúčenie alergizujúcich potravín nemá vplyv na výskyt alergických ochorení u detí. Výnimkou sú mamičky, ktoré ešte pred tehotenstvom trpeli niektorou formou alergie. Tieto mamičky by mali v eliminačnej diéte pokračovať a zo svojho jedálnička vylúčiť potraviny, na ktoré sú alergické. Viaceré odporúčania, ako to o zákaze konzumácie morských rýb, sa ukázali ako nesprávne. Dieťa by v prvom roku malo byť buď dojčené alebo piť adaptovanú náhradnú mliečnu formulu ako hlavný mliečny nápoj. Kravské mlieko môže byť pridané do varenia a v malých množstvách ho dieťa môže konzumovať aj v druhom polroku života.

Vplyv stravovania dieťaťa na rozvoj alergií

Robiť definitívne závery o vplyve stravovania matiek na rozvoj alergií detí je ešte priskoro, ale nemali by sme ho preceňovať. Pokiaľ ide o stravovanie dojčiat a malých detí, v prvom rade treba myslieť na to, že konzumovaná strava pomaly „programuje“ rast a metabolizmus detského organizmu. Takže nesprávnym prístupom možno u dieťaťa podnietiť nielen vývoj alergického ochorenia, ale aj budúcej obezity či srdcových chorôb.

Informácie z posledných štúdií ukazujú, že ak vystavíme dieťa alergénom v nevhodnom čase počas prvého roka života, môže to neskôr vyvolať alergiu či neznášanlivosť. V stravovaní detí poznáme 2 kľúčové fázy: dojčenie a zavedenie tzv. doplnkovej (komplementárnej) výživy. Dojčenie by podľa súčasných odporúčaní WHO a ďalších inštitúcií malo trvať ako výhradný zdroj výživy 4 až 6 mesiacov. Materské mlieko totiž obsahuje unikátne látky podporujúce rozvoj detskej imunity.

Optimálny začiatok komplementárnej výživy u zdravého dojčaťa by nemal prebehnúť pred 17 týždňom a nie neskôr ako po 26 týždni. Od 6. mesiaca môže dojča prijímať pomletú a polotuhú stravu. Od 8. mesiaca pridávame aj tuhšiu „hrudkovanú“ stravu. Od 9. do 12. mesiaca môže väčšina detí dostať pokrájanú stravu. Individuálny prístup k deťom by mal byť uplatnený aj v otázke stravovania. Ak je v rodine alergická anamnéza, zavádzame problémové potraviny opatrne a nie skôr ako do veku 4. mesiacov. Inak má dieťa zvýšené riziko rozvoja atopickej dermatitídy.

Pôvodné predpoklady, že odkladaním zavedenia tzv. „rizikových a alergénnych potravín“ do vyššieho veku dieťaťa (2. a 3. rok) zníži riziko rozvoja alergie, sa nepotvrdili. Dnes dieťa môže dostať tak vaječný bielok a žĺtok, ryby či orechy (v primeranej forme – nátierky a pod.) už v čase zavádzania nemliečnych príkrmov v prvom roku života.

Stravovacie odporúčania

  1. Pokiaľ sa len trochu dá, treba kŕmiť dieťa iba materským mliekom aspoň do 4. až 6. mesiaca jeho veku.
  2. Kravské mlieko je ako hlavný mliečny nápoj úplne nevhodné pre dojčatá do 1. roku života. Obsahuje príliš veľa sodíka a bielkovín. Výskumy ukazujú, že deti živené kravským mliekom pred 1. rokom života, mali neskôr vyšší podiel obezity, cukrovky či vysokého krvného tlaku. Malé množstvo kravského mlieka však môže byť pridávané do stravy a varenia v druhom polroku života.
  3. Obdobie medzi 4. až 6. mesiacom života dieťaťa je ideálnym pre opatrné skúšanie nových potravín v strave. Umožňuje to fáza vo vývoji detskej imunity. Toto obdobie nazývame tzv. oknom tolerancie, v ktorom je imunitný systém dieťaťa pripravený získať skúsenosť s rôznymi zložkami potravy a naučiť sa ich tolerovať. Pridávajte do stravy vždy len jednu pevnú potravinu s niekoľkodňovým odstupom. Ľahko tak odhalíte, ktorá potravina robí dieťaťu prípadné problémy.
  4. Pridávajte cereálie (s obsahom lepku) do stravy medzi 4. a 7. mesiacom života dieťaťa. Inak mu hrozí zvýšené riziko alergie na pšenicu alebo rozvoj celiakie.
  5. Riziko vzniku celiakie závisí najmä od genetických a imunologických faktorov, ale aj od vplyvu prostredia. Najnovšie štúdie ukazujú, že riziko vývoja celiakie je nižšie, ak je glutén podávaný v malých množstvách už počas dojčenia (nie skôr ako v 4. mesiaci a nie neskôr ako v 7.). Aj samotné dojčenie má ochranný vplyv.
  6. Alergia na ovocie a zeleninu býva u malých detí tiež pozorovaná. Riešením je ich tepelné spracovanie, ktoré s výnimkou zeleru odstráni väčšinu alergénov.  
  7. Namiesto sladených čajov a iných sladených nápojov podávajte svojmu dieťaťu len vodu a detský nesladený čaj. Po 6. mesiaci života aj ovocné šťavy (začnite jablkovou).

 


 

doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA
Autor článku:
doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA
klinický imunológ, alergológ, pediater
<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...