Praktické rady pre život s potravinovou alergiou

27.3.2012

 

Nedávno ste si mohli prečítať o najčastejších mýtoch o potravinovej alergii, či ako zvládať súbeh celiakie s touto chorobou. Pozornosť, ktorú venujeme potravinovej alergii, je prirodzená, keďže v súčasnosti postihuje okolo 8 % dojčiat, cca 5 % malých detí a 2 až 4 % dospelých osôb. Navyše rok za rokom postihuje stále širšiu skupinu ľudí. Preto sa dnes pozrieme na to, prečo táto alergia vzniká a ako s ňou čo najkvalitnejšie žiť.

Čo stojí za vznikom potravinovej alergie?

Za jej rozvoj zodpovedá najmä genetická predispozícia: riziko jej prepuknutia u dieťaťa, ktoré má oboch rodičov alergikov je až 80 %. Ak je alergikom len jeden rodič, tak je toto riziko „iba“ 40 až 50 %  a u detí, ktoré nemajú v rodine alergika je pravdepodobnosť len 20 až 30 %.

Ako vzniká potravinová alergia?

Po prvom vystavení sa organizmu voči alergénu, teda cudzorodej látke, na ktorú reaguje imunitný systém, dochádza k tzv. senzibilizácii. Ide o proces, pri ktorom sa tvoria špecifické IgE protilátky zamerané proti konkrétnej bielkovine z tej-ktorej potraviny. Jedným z cieľov senzibilizácie je to, aby si organizmus alergén „zapamätal“ pre budúcnosť.

Ak dôjde k opakovanému kontaktu imunitného systému s „dotyčným“ alergénom, dochádza k silnej a rýchlej reakcii. Hlavnú úlohu pri nej zohrávajú spomínané IgE protilátky spolupracujúce s tzv. žírnymi bunkami. Počas tejto skorej fázy alergickej reakcie uvoľnia žírne bunky mediátory (mediovať = riadiť) zápalu, a ten sa prejaví sčervenaním kože, opuchom, prípadne nadmernou tvorbou hlienu.

Potom nasleduje neskorá fáza alergickej reakcie, počas ktorej sú na miesto alergickej reakcie priťahované aj tzv. eozinofily, a tieto uvoľňujú ďalšie zápalové mediátory. Miera zvýšenia hladiny potravinovo-špecifických igE protilátok je pritom individuálna. U detí s vysokou reaktivitou IgE dôjde k  výraznejším prejavom, naopak deti s nízkou reaktivitou IgE  majú miernejšie a často len prechodné  prejavy, z ktorých neskôr „vyrastú“.

Vplyv veku a citlivosti na potravinovú alergiu

Zatiaľ jediným účinným spôsobom prevencie a liečby potravinovej alergie je vyhýbať sa alergénom. Alergici majú rôznu citlivosť, niektorí reagujú už na mikrogramové stopové množstvo alergénov v potravinách, iní malé množstvá tolerujú a reagujú až na miligramové množstvo alergénu. Preto treba objaviť svoju hranicu tolerancie na jednotlivé alergény. Samozrejme experimentovať môžeme len s tými alergénmi, u ktorých vieme, že u nás nevyvolajú život ohrozujúcu anafylaktickú reakciu.

Ďalším aspektom je vek potenciálneho alergika. Na niektoré potraviny reagujú alergicky iba malé deti a naopak, s rastúcim vekom z niektorých alergizujúcich potravín deti „vyrastú“ a musia si dávať pozor na iné. Niekedy sa u potravinového alergika v staršom veku rozvinú aj iné druhy alergie.

Prikrmovanie malých detí a potravinová alergia

U malých detí by prvé nemliečne príkrmy mali byť jednozložkové (monokomponentné pyré). Nové potraviny majú pribúdať postupne: u rizikových detí (s pozitívnou rodinnou anamnézou) vždy po 1 až 3 týždňoch, u nerizikových detí po 3 až 4 dňoch.

K najčastejším príznakom potravinovej alergie u dojčaťa patria: hnačka, nafukovanie, bolesti bruška, svrbenie na koži alebo v okolí konečníka. Ak sa tieto príznaky prejavujú u dojčaťa a máte podozrenie na potravinovú alergiu, vynechajte podozrivú potravinu na 2 až 3 týždne, a potom ju skúste znovu zaradiť. Ak však bola reakcia až tak silná, že boli potrebné aj lieky, radšej už potravinu nepodávajte vôbec, alebo sa poraďte s vaším pediatrom alebo alergológom.

Potravinové alergie u dospelých

Ak je alergén potvrdený vyšetrením u imunológa, dôsledne ho zo stravy vynechajte (zistite si všetky potraviny, ktoré tento alergén obsahujú). Tiež sa poraďte s vaším alergológom, ktoré potraviny stačí tepelne upraviť – termolabilné alergény sa teplom rozložia a potraviny potom možno bezpečne konzumovať.

Tepelnou úpravou sa podarí zneškodniť aj väčšinu alergénov zodpovedných za skríženú alergiu peľ – potravina. Výnimkou sú petržlen, zeler, orechy, arašidy, ryby a niektoré koreniny – tieto potraviny vyvolávajú skrížené alergické reakcie častejšie ako potraviny s obsahom termolabilných alergénov.

Veďte si stravovací denník!

Pre určenie diagnózy potravinovej alergie je užitočné poznať čo najpodrobnejší opis príznakov po požití podozrivej potraviny. Preto odporúčame viesť stravovací denník, kde si zapíšete, ktoré potraviny ste jedli vy alebo vaše dieťa a aké po ňom nasledovali ťažkosti.

Ochorenia súvisiace s potravinovou alergiou

Zlý zdravotný stav nie je izolovaný proces, často ide o prepojenie viacerých chorobných procesov. Aj medzi potravinovou alergiou a inými chorobami existuje úzky vzťah. Potravinová alergia môže byť buď príčina, alebo naopak príznak zložitejšieho ochorenia, preto je dôležité na to myslieť pri určovaní správnej diagnózy. K najčastejším vzájomne previazaným chorobám patria:

  1. abdominálna (brušná) bolesť
  2. ekzém a ďalšie dermatitídy
  3. reumatoidná artritída
  4. diarea, hnačka
  5. migréna
  6. žihľavka a zvýšené svrbenie kože
  7. osteoartritída
  8. celiakia (neznášanlivosť lepku)
  9. neznášanlivosť laktózy
  10. častá nevoľnosť a nauzea v žalúdku
  11. iné druhy alergií
  12. astma
  13. častá detská kolika

Prehľad najčastejších alergénov z hlavných potravinových skupín

Mliečne alergény:

  1. odstredené mlieko, plnotučné mlieko, sladové mlieko, nízkotučné mlieko, kondenzované, suché alebo zahustené mlieko
  2. krémová káva v prášku a kávové bielidlá
  3. mlieko kôz a iných zvierat
  4. kyslá smotana, syr, smotanový syr, tvaroh, srvátka
  5. puding, kaša, jogurt
  6. mliečna čokoláda, sušienky, sucháre, chlieb, cereálie
  7. cesto, vyprážané jedlá, omáčky, instantná zemiaková kaša
  8. sójové syry, polievkové zmesi, balené polievky, konzervované polievky

Vaječné alergény:

  1. omelety
  2. vaječný koňak
  3. majonéza, tatárska omáčka
  4. marshmallows
  5. vaječné cestoviny, špagety, makaróny
  6. surimi (imitácia morských plodov)
  7. zmes na pečenie a pečivo
  8. raňajkové cereálie, palacinky, wafle, dolky
  9. tortová múka, koláče, zmrzlina
  10. polievky, karbonátky, klobásy

Arašidové alergény:

  1. arašidy, arašidové maslo
  2. oriešky, kešu, vlašské orechy, zmes orechov
  3. cereálne tyčinky, sušienky, koláče, šišky, dolky, pečivo, zmes na pečenie, sušienky, müsli
  4. zmrzlina, mrazené dezerty, mrazené jogurty
  5. kari kuracie mäso, Nutella, marcipán, čokoláda, nugát
  6. orechové maslo, pesto
  7. sušené polievky, vegetariánske hamburgery
  8. etnické jedlá: thajské, čínske, vietnamské, indické, japonské

Pšeničné alergény:

  1. biela múka, hladká, polohrubá, hrubý múka, celozrnná pšeničná múka
  2. tvrdá pšenica, krupica (rafinovaný durum)
  3. zrná: otruby, jačmeň, raž, kamut
  4. drvená pšenica: bulgur, kuskus, graham, špalda
  5. listová zelenina (vo forme prášku či zmesi)
  6. polenta

Alergia na sóju:

  1. edamame (sója)
  2. miso (pasta zo sójových zŕn)
  3. sójová omáčka
  4. sója
  5. tamara (druh sójovej omáčky)
  6. tempeh (fermentované sójové bôby)
  7. textúrované rastlinné bielkoviny
  8. tofu (sójový tvaroh)
  9. sójové mlieko (nápoj vyrobený zo sójových bôbov)
  10. sójové oriešky, sójový olej, sójová múka

Rybacie alergény:

  1. rybí tuk, ikry, kaviár
  2. surimi (imitácia morských plodov)
  3. ančovičky
  4. worčesterská omáčka
  5. sushi, sashimi, tempura
  6. rybia omáčka, rybacia polievka
  7. krevety lopty, rezance, hranolky, krevetky čipsy
  8. mäkkýše, alginová kyselina, agar
  9. ázijská jedla: thajská, japonskej, vietnamskej, čínskej
  10. mušle, krab, rak, homár, lastúry, a pod.

 

<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...