5 mýtov o potravinovej alergii a intolerancii

14.09.2015

 

Každé dvadsiate dieťa a každý tridsiaty dospelý trpí potravinovou alergiou. Pritom o tomto zdravotnom probléme koluje množstvo fám a povier, ktoré bránia správnej prevencii a liečbe. Pozrime sa aspoň na tie najčastejšie.

 

Mýtus 1. Potravinová alergia po čase zmizne

Tento mýtus je pravdivý len sčasti. Ide o druh alergického ochorenia, ktoré sa prejavuje u malých detí a u dospievajúcich, resp. dospelých rozdielne. Prejavy u malých detí ako zvracanie, krv v stolici, hnačky, brušné koliky, pálenie záhy, afty na ústnych slizniciach, nechutenstvo až po celkové neprospievanie mladého organizmu, často s presahom aj do iných orgánov (ekzém či stiahnutie priedušiek s dráždivým kašľom) sa u väčšiny detí postupne upokoja, až napokon alergia ako taká ustúpi. U starších detí a dospelých je tomu inak. Ak sa v neskoršom veku alergia objaví, v drvivej väčšine už zostáva celoživotným problémom. Najčastejšie sa prejaví buď v tráviacom ústrojenstve, na koži, v ústach a hrdle či v dýchacích orgánoch, v extrémnom prípade ako život ohrozujúca anafylaktická reakcia.

 

Mýtus 2. Dojčenie ako prevencia alergií je zbytočné

Toto tvrdenie nie je pravdivé. Existuje množstvo dôvodov pre to, aby mamička dojčila svoje dieťa aspoň pol roka po narodení, ideálne aj dlhšie. Materské mlieko obsahuje látky zásadným spôsobom podporujúce rozvoj detskej imunity. Jej správne fungovanie má priamy vzťah k zníženiu rizika vzniku alergie. Avšak ak je v rodine silný predpoklad rozvoja alergií, dojčenie pravdepodobne nezabráni vzniku alergie v budúcnosti, ale dokáže aspoň zmierniť jej priebeh. Ak dojčenie nie je možné, u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou odporúčame podávať hypoalergénne prípravky.

 

Mýtus 3. Alergia na potraviny spôsobuje ekzém a akné 

Ide o čiastočnú pravdu. V prípade tzv. atopického ekzému je skutočnosťou, že v rannom veku dieťaťa (do 3 rokov) s ním môže byť potravinová alergia previazaná. Odhaduje sa, že 30 až 50 % malých detí s atopickým ekzémom má aj potravinovú alergiu. Pokiaľ ide o vplyv potravinovej alergie na vznik akné v puberte, toto nebolo vedecky preukázané.

 

Mýtus 4. Najčastejším alergénom je sója

Ide o neúplnú pravdu. Najčastejším alergénom (t. j. látkou vyvolávajúcou alergiu) býva v detstve kravské mlieko a vaječný bielok, prípadne arašidy a ryby. V prípade dospelých patria k najčastejším potravinovým alergénom sója, arašidy a oriešky, morské plody a ryby, zelenina (najmä zeler a mrkva), ovocie (najmä exotické), sezam a mak. Navyše sa často zabúda na tzv. skryté príčiny potravinovej alergie ako kontaminácia potravín často neviditeľnými plesňami či vplyv antibiotík využitých pri výrobe potravín alebo hmyz, ktorý sa nedopatrením dostal do potraviny. Pokiaľ ide o prídavné látky (tzv. éčka), tieto nebývajú skoro vôbec príčinou potravinovej alergie.

 

Mýtus 5. Potravinovú alergiu nemožno liečiť

Nesprávne tvrdenie. Alergia na potraviny je vlastne abnormálna imunitná odpoveď na skonzumovanú potravinu. Často sa zabúda rozlišovať medzi takouto potravinovou alergiou a tzv. nežiaducou reakciou na potravinu. Pritom až 20 % ľudí máva nežiaducu reakciu, nie potravinovú alergiu. Patrí sem napríklad aj intolerancia laktózy, keď organizmus nevie spracovať mlieko, a ľudia si ju často zamieňajú za alergiu na kravské mlieko.

 

V ideálnom prípade možno potravinovú alergiu zmierniť až vyliečiť pri dodržaní 3 krokov:

  1. obmedziť kontakt s alergénom,
  2. odstrániť príznaky  tzv. symptomatickou liečbou (antihistaminiká, kortikosteroidy a pod.) a
  3. v presne stanovených prípadoch aj riešiť príčinu ochorenia tzv.  špecifickou imunoterapiou.

Určenie jej vhodnosti však patrí do rúk odborníka.

<--Späť na Články
Atopický ekzém a leto
Veľké letné horúčavy, potenie, návšteva kúpalísk či striedanie pobytu na ostrom slnku a v klimatizovaných miestnostiach môžu mať veľmi nepríjemné následky na pokožku trpiacu atopickým ekzémom. Pacienti s týmto kožným ochorením by v lete mali viac ako inokedy dbať na opatrenia, ktoré pomôžu zabrániť alebo zmierniť zhoršenie jeho príznakov.
Viac informácií...
Zdravá pokožka aj po pobyte na slnku
V súčasnom období sa takmer dennodenne stretávame s pojmom zdravý životný štýl. Nárast civilizačných chorôb nás núti zamýšľať sa nad zdravím viac ako kedysi. Kladieme veľký dôraz na kúpu zdravých potravín plných vitamínov, radíme do svojho života pravidelný pohyb, odstraňujeme zlozvyky, ktoré ohrozujú naše zdravie, chodíme na preventívne prehliadky. Mnohí však pritom zabúdame na dôležitú súčasť zdravia. Na našu pokožku. V aktuálnom letnom období, kedy ju vystavujeme slnečnému žiareniu je starostlivosť o kožu viac ako potrebná.
Viac informácií...
Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?
Antibiotiká sú látky, ktoré boli pôvodne získané ako prírodné produkty mikroorganizmov, ale teraz sú väčšinou pripravované chemickou syntézou alebo chemickou modifikáciou. Antibiotiká dokážu zničiť, prípadne spomaliť rast iných mikroorganizmov. Športovanie počas a po užívaní antibiotík má svoje jasné limity.
Viac informácií...